6 Cdo 79/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne G. H., bývajúcej v B., v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. M. B., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému Š. H., bývajúcemu v B., o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, vedenej  

na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 9 C 62/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2010 sp. zn. 8 Co 2/2009 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd označeným rozsudkom potvrdil rozsudok

Okresného súdu Bratislava V z 20. októbra 2008 č.k. 9 C 62/2005-337, ktorým bol

zamietnutý návrh žalobkyne o určenie výživného na manželku vo výške 10 000,-- Sk  

(331,94 EUR) mesačne. Zároveň rozhodol, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov

odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou

správnosťou.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré doplnil

písomným podaním jej súdom ustanovený právny zástupca. Namietala v ňom vady konania

podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a navrhla rozsudky oboch súdov zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa  

ku skutočnostiam tvrdeným žalovaným, a že nerozumie právnej reči, ktorú súd  

pri pojednávaní používa. Taktiež namietala, že jej v konaní mal byť ustanovený právny zástupca, prípadne poskytnutý úradný tlmočník, keďže má obmedzenú schopnosť pochopenia

odborných právnych otázok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal

podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, že v danej veci nie je

prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Uvedené ustanovenie v odsekoch 1 až 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle

odseku 4 tohto ustanovenia však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom

o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, určení

(popretí) otcovstva alebo o nezrušiteľné osvojenie. V preskúmavanej veci je predmetom

konania určenie výživného, teda práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu

upraveného Zákonom o rodine; nejde však o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských

práv, určenie (popretie) otcovstva alebo o nezrušiteľné osvojenie. Prípustnosť dovolania

podľa uvedeného ustanovenia je preto vylúčená.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti

dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá mala spočívať v odňatí jej možnosti

riadne konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyni boli doručované písomné podania žalovaného

a že sa zúčastňovala na pojednávaniach, na ktorých mala možnosť oboznámiť  

sa so skutočnosťami tvrdenými žalovaným. V priebehu konania bola zastúpená advokátkou

JUDr. I. Š., neskôr Centrom právnej pomoci. O ustanovenie právneho zástupcu súdom

nepožiadala, i keď bola o tejto možnosti poučená. Rovnako nepožiadala o ustanovenie

tlmočníka do maďarského jazyka, keď ani namietala že by mala obmedzenú schopnosť

pochopenia odborných právnych informácií a otázok. Túto skutočnosť začala tvrdiť až

v dovolacom konaní v doplnku k podanému dovolaniu. Z obsahu spisu o priebehu

prvostupňového a odvolacieho konania nevyplynuli žiadne také okolnosti, ktoré by

nasvedčovali tomu, že žalobkyňa neovláda jazyk, v ktorom sa viedlo konanie. Dovolací súd

preto považoval jej dovolacie námietky v tomto smere za neopodstatnené.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol.

O   náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. Júna 2011  

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová