6 Cdo 79/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne G. H., bývajúcej v B., v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. M. B., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému Š. H., bývajúcemu v B., o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, vedenej
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 9 C 62/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2010 sp. zn. 8 Co 2/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd označeným rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava V z 20. októbra 2008 č.k. 9 C 62/2005-337, ktorým bol
zamietnutý návrh žalobkyne o určenie výživného na manželku vo výške 10 000,-- Sk
(331,94 EUR) mesačne. Zároveň rozhodol, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov
odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou
správnosťou.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré doplnil
písomným podaním jej súdom ustanovený právny zástupca. Namietala v ňom vady konania
podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a navrhla rozsudky oboch súdov zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa
ku skutočnostiam tvrdeným žalovaným, a že nerozumie právnej reči, ktorú súd
pri pojednávaní používa. Taktiež namietala, že jej v konaní mal byť ustanovený právny zástupca, prípadne poskytnutý úradný tlmočník, keďže má obmedzenú schopnosť pochopenia
odborných právnych otázok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, že v danej veci nie je
prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Uvedené ustanovenie v odsekoch 1 až 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle
odseku 4 tohto ustanovenia však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom
o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, určení
(popretí) otcovstva alebo o nezrušiteľné osvojenie. V preskúmavanej veci je predmetom
konania určenie výživného, teda práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu
upraveného Zákonom o rodine; nejde však o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských
práv, určenie (popretie) otcovstva alebo o nezrušiteľné osvojenie. Prípustnosť dovolania
podľa uvedeného ustanovenia je preto vylúčená.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti
dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá mala spočívať v odňatí jej možnosti
riadne konať pred súdom.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyni boli doručované písomné podania žalovaného
a že sa zúčastňovala na pojednávaniach, na ktorých mala možnosť oboznámiť
sa so skutočnosťami tvrdenými žalovaným. V priebehu konania bola zastúpená advokátkou
JUDr. I. Š., neskôr Centrom právnej pomoci. O ustanovenie právneho zástupcu súdom
nepožiadala, i keď bola o tejto možnosti poučená. Rovnako nepožiadala o ustanovenie
tlmočníka do maďarského jazyka, keď ani namietala že by mala obmedzenú schopnosť
pochopenia odborných právnych informácií a otázok. Túto skutočnosť začala tvrdiť až
v dovolacom konaní v doplnku k podanému dovolaniu. Z obsahu spisu o priebehu
prvostupňového a odvolacieho konania nevyplynuli žiadne také okolnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že žalobkyňa neovláda jazyk, v ktorom sa viedlo konanie. Dovolací súd
preto považoval jej dovolacie námietky v tomto smere za neopodstatnené.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. Júna 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová