Najvyšší súd

6 Cdo 78/2012

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R., so sídlom v T., v dovolacom konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou M., so sídlom v B., v mene ktorej

koná ako konateľ a advokát JUDr. M. J., proti žalovanému L., so sídlom v B., o vydanie

hnuteľných vecí, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 12 C 41/2007, o dovolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 21. decembra 2011 sp.zn. 6 Co 263/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre vyššie označeným uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu

Komárno z 25. augusta 2011 č.k. 12 C 41/2007-692, ktorým okresný súd zamietol návrh

žalovaného na prerušenie konania tak, že prerušil konanie vedené na Okresnom súde

Komárno pod sp.zn. 12C/41/2007 do právoplatného skončenia konania vedeného

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. II. ÚS/42/2011.V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky prebieha konanie ohľadne

problematiky určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy, ktorá otázka môže mať v prejednávanej veci významný vplyv na rozhodnutie súdu. Dospel k záveru, že sú splnené

zákonné podmienky uvedené v § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. na prerušenie konania. Napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa preto podľa § 220 O.s.p. zmenil a konanie pred okresným

súdom prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp.zn. II ÚS/42/2011.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Žiadal uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť. Uviedol, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. závisí od konkrétnych okolností sporu, pričom súd by mal prihliadnuť aj na štádium, v akom

sa konanie nachádza, ako aj zvážiť, či predmetný právny vzťah týkajúci sa účastníkov

konania nemôže sám prejudiciálne vyriešiť. Podľa dovolateľa si súd mal otázku určitosti

a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy vyriešiť sám. Nebol teda dôvod na prerušenie konania

v zmysle vyššie citovaného ustanovenia O.s.p. Okrem toho namietal, že uznesenie krajského

súdu trpí nedostatkom dôvodov, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť pred súdom konať.

Žalobca oznámil podaním doručeným, najvyššiemu súdu 23. októbra 2012, že

Ústavný súd Slovenskej republiky vydal vo veci vedenej pod sp.zn. II ÚS/42/2011 dňa

20. septembra 2012 rozhodnutie. Konanie vedené pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v tejto veci je v súčasnosti skončené, a preto odpadla v zmysle § 111 ods. 2 O.s.p.

prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo. Naďalej trval na tom, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania, skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

K tomu, aby dovolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné

vzťahy, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok.

V prejednávanej veci dovolanie žalobcu smeruje síce proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa, a teda mohlo by byť dovolanie

podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. objektívne prípustné, avšak prípustnosť dovolania bolo

potrebné posúdiť aj z hľadiska, či rozhodnutie napadnuté dovolaním nezaniklo inak, a teda či

rozhodovanie o dovolaní sa z tohto dôvodu nestáva bezpredmetným. Aj pre dovolacie konanie

totiž obdobne platí ustanovenie § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p. (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.),

ktoré upravuje procesný postup dovolacieho súdu v prípadoch, ak dovolaním napadnuté

rozhodnutie zaniklo inak, a teda z tohto dôvodu nie je aktuálne o dovolaní rozhodnúť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 111 ods. 1 O.s.p. ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania

a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa § 111 ods. 2 O.s.p. ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky

potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré

prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd

v konaní i bez návrhu.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd, ak neurobí iné vhodné

opatrenia, môže konanie prerušiť aj z dôvodu, že sa v inom konaní rieši otázka, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná. V takomto prípade súd určí dobu prerušenia konania

spravidla do právoplatného skončenia veci, v ktorej sa táto otázka rieši. Dňom doručenia uznesenia o prerušení konania nastávajú účinky prerušenia, ktoré spočívajú v tom, že sa

nekonajú pojednávania a že sa zastavuje plynutie všetkých procesných lehôt. Ak bolo konanie

prerušené podľa § 109 O.s.p., súd v konaní pokračuje, len čo zistí, že prekážka, pre ktorú bolo

konanie prerušené, odpadla, pričom je povinný tak urobiť aj bez návrhu. Momentom, kedy

prekážka prerušenia konania odpadla, sa stáva uznesenie o prerušení konania neúčinné. Nie je

preto potrebné uznesenie o prerušení konania osobitným rozhodnutím zrušovať. V prípade, ak

k tomuto momentu dôjde v priebehu odvolacieho alebo dovolacieho konania, stáva sa

rozhodovanie o odvolaní, resp. o dovolaní účastníka bezpredmetným. Odvolaciemu súdu,

resp. dovolaciemu súdu neostáva iné, než postupovať podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. e/

O.s.p.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/

O.s.p., pričom prerušenie konania obmedzil do právoplatného skončenia konania vedeného

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. II. ÚS/42/2011. V priebehu

dovolacieho konania dovolací súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom

vydaným 20. septembra 2012 rozhodol vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS/42/2011. Prekážka,

pre ktorú krajský súd konanie vo veci prerušil, vydaním Nálezu (jeho doručením) odpadla.

Stalo sa tak nepochybne po podaní dovolania v čase, kedy dovolací súd o dovolaní žalobcu

ešte nerozhodol. Skončením uvedenej veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky zanikli účinky dovolaním napadnutého uznesenia krajského súdu o prerušení konania,

z ktorého dôvodu nebolo ani potrebné toto uznesenie zrušovať.

Keďže žalobca trval aj po odpadnutí prekážky, pre ktorú krajský súd konanie prerušil,

na podanom dovolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné

podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol.

Po vrátení veci bude povinnosťou okresného súdu v konaní ďalej pokračovať, a to aj

bez návrhu (§ 111 ods. 2 veta druhá O.s.p.). V rámci posilnenia princípu právnej istoty bude

vhodné, aby súd o pokračovaní v konaní rozhodol uznesením, proti ktorému odvolanie nie je

prípustné.

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224

ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovanému však v dovolacom konaní žiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2013

  JUDr. Ladislav Górász, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová