UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne V. I., narodenej XX. Z. XXXX, bývajúcej v K.Š., I. 6, zastúpenej JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 111, proti žalovaným 1/ S.. S. Z., narodenej XX. Z. XXXX, bývajúcej v K., K. XXXX/X a 2/ F.. Z. Z., narodenému XX. M. XXXX, bývajúcemu v K., K. XXXX/X, obom zastúpeným JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o náhradu škody na zdraví, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/238/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. novembra 2017 sp. zn. 12Co/10/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 26. októbra 2016 č. k. 29C/238/2013-206 vo výroku o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady za škodu na zdraví, ďalej zmenil prvoinštančný rozsudok vo výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že sporovým stranám nepriznáva nárok na ich náhradu a rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že stranám sa nepriznáva ani nárok na náhradu týchto trov. Svoje rozhodnutie v potvrdzujúcej časti odôvodnil vecnou správnosťou prvoinštančného rozsudku stotožňujúc sa s jeho konštatovaním, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní zodpovednosti prenajímateľov bytu- žalovaných 1/ a 2/ za škodu.
2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Dovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), teda tým, že súd znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Uviedla, že sa v plnej miere pridržiava dôvodov uvedených v odvolaní zo dňa 15. novembra 2016. Tvrdila, že súd jej znemožnilvykonať tam navrhované dôkazy, aby bolo jednoznačne preukázané, že príčinou úrazu nebola jej nedbanlivosť. Príčinou úrazu podľa jej názoru bolo to, že prenajatý plynový sporák na propán-bután bol v zlom technickom stave a žalovaní neurobili žiadne opatrenia na jeho odstránenie. Tvrdenie o neodbornej manipulácii s plynovým sporákom je podľa nej nedostačujúce pre záver, že si úraz spôsobila sama. Žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali v konaní, že ju poučili o používaní plynového sporáka a zároveň jej neposkytli písomný návod na jeho užívanie. Preto navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
3. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie pre jeho neprípustnosť odmietnuť. Zároveň poukázali aj na nesprávne vymedzenie dovolacieho dôvodu.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, pristúpil k skúmaniu aj ďalších podmienok a predpokladov jeho prípustnosti, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
5. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Podľa § 431 ods. 1 a 2 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom táto vada spočíva.
8. Podľa § 433 C. s. p. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
9. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. vada konania spočívajúca v nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, predpokladá v spojení s ustanovením § 431 ods. 1 C. s. p. vymedzenie tohto nesprávneho postupu súdu. Dovolateľ je povinný v dovolaní uviesť, v čom táto vada spočíva.
10. V prejednávanej veci odôvodnila dovolateľka uplatnený dovolací dôvod v prvom rade tak, že odkázala na obsah odvolania zo dňa 15. 11. 2016, pričom len bez ďalšej konkretizácie dodala, že súdy neumožnili vykonať tam navrhované dôkazy. Takéto vymedzenie dovolacieho dôvodu je však v rozpore s ustanovením § 433 C. s. p., podľa ktorého nie je možné vymedziť dovolací dôvod poukázaním na svoje podania pred odvolacím súdom. Naviac ani samotné odvolanie, na ktoré dovolateľka v dovolaní poukazuje, návrhy na vykonanie dôkazov neobsahuje. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f) C. s. p. odmietol, pretože dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 C. s. p.
11. K ďalším tvrdeniam dovolateľky uvedeným v dovolaní dovolací súd len dodáva, že tieto spočívajú v namietaní skutkového stavu veci. Dovolací súd je však v zmysle § 442 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a okrem toho prípadne nedostatočne zistený skutkový stav nie je spôsobilým dovolacím dôvodom, keďže tým môžu byť len vady uvedené v § 420 C. s. p. alebo nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 C. s. p.
12. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p v spojení s § 257 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/, úspešným v dovolacom konaní, nepriznal ich náhradu, a to vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v životnej situácii žalobkyne, ktorá trpí rozsiahlymipopáleninami s trvalými následkami, ktoré napriek jej neúspechu v konaní majú spojitosť s prejednávanou vecou.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.