6Cdo/75/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne C. J., narodenej XX. X. XXXX, bývajúcej vo C., H., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hopferova, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Martina Hopferová, proti žalovanému D. J., nar. XX. X. XXXX, bývajúcemu vo C., H., zastúpenému JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA, advokátom so sídlom v Košiciach, Masarykova 2, o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 14C/44/2014, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/448/2016 z 19. októbra 2017, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 14C/44/2014-67 z 13. apríla 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému vrátiť jej dar a to nehnuteľnosť- pozemok, parc. č. XXX. vo výmere 1533 m2, záhrady v podiele 14/16, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. C., obec C., okres J. (ďalej len „dar“) a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že nebolo preukázané také konanie žalovaného, ktoré by dosahovalo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov a odôvodňovalo by tak povinnosť žalovaného vrátiť dar žalobkyni. Proti uvedenému rozsudku prvoinštančného súdu podala odvolanie žalobkyňa.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací v záhlaví označeným rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil, vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení potvrdenia zamietavého výroku prvoinštančného súdu uviedol, že rozsudok potvrdil ako vecne správny, stotožňujúc sa aj s jeho odôvodnením.

3. Proti potvrdzujúcemu výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila poukazom na ust. § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), pretože súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V dovolaní namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Súdy podľa jej názoru nedostatočne zhodnotili dôkazy a rozhodnutia súdov neobsahujú ich úvahy pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutia nie sú odôvodnené komplexne a presvedčivo, nie je jej preto zrejmé, ako súdy dospeli k dosiahnutému záveru. Navrhla, aby dovolací súd dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu ako aj zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie odmietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 420 písm. f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Podľa § 447 písm. c) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

10. Dovolací súd je toho názoru, že námietka dovolateľky, podľa ktorej jej právo na spravodlivý proces bolo porušené nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu (ako aj prvoinštančného súdu) nie je dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nepochybne zodpovedá kritériám vymedzeným v ust. § 220 C. s. p., preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. stačilo, aby sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody, čo aj urobil. V súlade s uvedeným ustanovením odvolací súd v bodoch 24-27 odôvodnenia svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, prečo nemožno považovať konanie žalovaného za hrubé porušenie dobrých mravov a teda dôvod na vrátenie daru žalobkyni. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (čo však nie je prípad v tomto konaní prejednávanej veci). Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že pri posudzovaní, či odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonným požiadavkám, sa nezaoberá jeho vecnousprávnosťou, teda správnosťou skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých.

11. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľky podľa ust. § 447 písm. c) C. s. p. odmietol.

12. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v dovolacom konaní, priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti žalobkyni zaplatiť mu náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.