6 Cdo 75/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej V. Z. P., a.s., so sídlom v B., proti povinnému S., spol. s r.o., so sídlom v P., ktorý bol 8. novembra 2005
vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 96,16 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15 Er 15/2004, o dovolaní súdneho exekútora
JUDr. G. S., so sídlom Exekútorského úradu v K., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. L.
M., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom vo Z., proti uzneseniu Krajského súdu v
Trenčíne z 30. novembra 2009 sp. zn. 17 CoE 141/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza (exekučný súd) uznesením z 3. septembra 2009 č.k.
15 Er 15/2004-34 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 27,58 €. O zastavení
exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov vychádzajúc
z toho, že povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom
exekučného konania, z ktorého dôvodu nie je možné pokračovať v konaní. O trovách
exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd) uznesením z 30. novembra 2009 sp. zn.
17 CoE 141/2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho súdnym exekútorom napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie. Rozhodol tak majúc za to, že
rozhodnutie exekučného súdu o trovách exekúcie je správne.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie. Uviedol, že
nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a „v zmysle ust. § 237 a nasl. O.s.p. podáva dovolanie.“
Navrhol napadnuté uznesenie spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a rozhodnúť tak,
že trovy exekúcie budú priznané v plnej ním uplatnenej výške, t.j. v sume 55,22 €.
Oprávnená sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), skúmal
najskôr, či dovolanie súdneho exekútora ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny
opravný prostriedok (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danej exekučnej veci smeruje dovolanie súdneho exekútora proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania
proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy,
lebo nejde o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu uvedené v § 239 ods. 1 O.s.p., ale ani
o jeho potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii uznesení
vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Navyše v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p.
predchádzajúce odseky neplatia, ak ide, okrem iných vymenovaných uznesení, o uznesenie
o trovách konania. To znamená, že procesná prípustnosť dovolania je v posudzovanom
prípade vylúčená priamo zo zákona.
Dovolací súd v súlade s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. preskúmal prípustnosť
dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa
dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ síce odôvodnil svoje dovolanie aj ustanovením § 237 O.s.p.
(„... a v zmysle ust. § 237 a nasl. O.s.p....“), žiadne bližšie okolnosti existencie niektorej
z citovaných procesných vád však neuviedol, a ani v dovolacom konaní vady takejto povahy
nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.
V dovolaní uvádzané dôvody je potrebné podľa ich obsahu považovať za námietku
právneho posúdenia prejednávanej veci odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie veci
je síce prípustným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samotný tento dôvod
ale prípustnosť dovolania nezakladá. (nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.).
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdneho exekútora
podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Dovolací súd nepriznal oprávnenej náhradu trov tohto konania, lebo dovolateľ nemal
úspech a oprávnená nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2010
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská