6 Cdo 75/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej V. Z. P., a.s., so sídlom v B., proti povinnému S., spol. s r.o., so sídlom v P., ktorý bol 8. novembra 2005

vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 96,16 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15 Er 15/2004, o dovolaní súdneho exekútora  

JUDr. G. S., so sídlom Exekútorského úradu v K., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. L.

M., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom vo Z., proti uzneseniu Krajského súdu v

Trenčíne z 30. novembra 2009 sp. zn. 17 CoE 141/2009, takto  

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza (exekučný súd) uznesením z 3. septembra 2009 č.k.

15 Er 15/2004-34 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil

povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 27,58 €. O zastavení

exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov vychádzajúc

z toho, že povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom

exekučného konania, z ktorého dôvodu nie je možné pokračovať v konaní. O trovách

exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd) uznesením z 30. novembra 2009 sp. zn.

17 CoE 141/2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho súdnym exekútorom napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie. Rozhodol tak majúc za to, že

rozhodnutie exekučného súdu o trovách exekúcie je správne.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie. Uviedol, že

nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a „v zmysle ust. § 237 a nasl. O.s.p. podáva dovolanie.“

Navrhol napadnuté uznesenie spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a rozhodnúť tak,

že trovy exekúcie budú priznané v plnej ním uplatnenej výške, t.j. v sume 55,22 €.

Oprávnená sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), skúmal

najskôr, či dovolanie súdneho exekútora ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny

opravný prostriedok (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej exekučnej veci smeruje dovolanie súdneho exekútora proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania

proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy,

lebo nejde o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu uvedené v § 239 ods. 1 O.s.p., ale ani

o jeho potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii uznesení

vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/   až   c/ O.s.p. Navyše v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p.

predchádzajúce odseky neplatia, ak ide, okrem iných vymenovaných uznesení, o uznesenie

o trovách konania. To znamená, že procesná prípustnosť dovolania je v posudzovanom

prípade vylúčená priamo zo zákona.

Dovolací súd v súlade s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. preskúmal prípustnosť

dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa

dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ síce odôvodnil svoje dovolanie aj ustanovením § 237 O.s.p.

(„... a v zmysle ust. § 237 a nasl. O.s.p....“), žiadne bližšie okolnosti existencie niektorej

z citovaných procesných vád však neuviedol, a ani v dovolacom konaní vady takejto povahy

nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.

V dovolaní uvádzané dôvody je potrebné podľa ich obsahu považovať za   námietku

právneho posúdenia prejednávanej veci odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie veci

je síce prípustným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samotný tento dôvod

ale prípustnosť dovolania nezakladá. (nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia  

§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdneho exekútora

podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Dovolací súd nepriznal oprávnenej náhradu trov tohto konania, lebo dovolateľ nemal

úspech a oprávnená nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2010

  JUDr. Ladislav Górász, v.r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská