6 Cdo 73/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej E., a.s., so sídlom   v K. proti povinnej I., s.r.o., so sídlom v K., o vymoženie 40,43 EUR s prísl., vedenej  

na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. Er 1755/01, o dovolaní súdneho exekútora  

JUDr. Ing. K. M., so sídlom exekútorského úradu v K., proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach zo 4. februára 2011 sp. zn. 13 CoE 105/2010 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e  

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací označeným uznesením potvrdil uznesenie

Okresného súdu Košice II z 12. októbra 2010 č.k. Er 1755/2001-8 v odvolaním napadnutom

výroku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi  

JUDr. Ing. K. M. trovy exekúcie vo výške 35,80 EUR do troch dní od právoplatnosti

uznesenia. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor. Žiadal, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnil vadami konania vyplývajúcimi z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t.j.

odňatím možnosti konať pred súdom, a nesprávnym právnym posúdením veci. Za vady

konania označil to, že odvolací súd nesprávne určil povinnosť nahradiť trovy exekúcie

nemajetnému povinnému a zavinenie na zastavení exekúcie neposudzoval z procesného

hľadiska.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.  

V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie  

o trovách konania, teda i exekučného konania resp. exekúcie.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami

a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani vady konania vyplývajúce  

z § 237 písm. f/ O.s.p., na ktoré poukazoval dovolateľ. V zmysle tohto ustanovenia je totiž

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa

pritom rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých

procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa

pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,

vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať

v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo

na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a pod.).

V predmetnej veci dovolateľ nespochybnil procesný postup odvolacieho súdu, ktorým

by mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv, ale namietal nesprávne právne

posúdenie veci, v dôsledku ktorého označil celé konanie za nespravodlivé. Samotným

právnym posúdením veci, predovšetkým otázkou, či povinnosť na náhradu trov exekúcie bola

správne uložená povinnému, by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie

bolo prípustné. O taký prípad však nešlo, keďže odňatie procesných práv dovolateľovi  

zo spisu nevyplýva a prípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania

nezakladá.  

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie súdneho exekútora podľa § 218  

ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím

analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2

tohto ustanovenia, pretože oprávnenej ani povinnej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. mája 2011  

  JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová