UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. O. R., nar. XX. X. XXXX, bývajúcu v G., G., zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov S. R., bývajúcej v G., G. a A. F., bývajúceho v A., S., o návrhu otca na zníženie výživného, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/5/2014, o dovolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. novembra 2015 sp. zn. 15CoP/23/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. júna 2015 č. k. 4P/5/2014-253 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie zo 16. septembra 2005 č. k. 2C/138/2003-133 v časti výživy maloletého dieťaťa, rozhodol o dlžnom výživnom, návrh otca maloletého dieťaťa v prevyšujúcej časti zamietol a zároveň rozhodol o trovách konania.
2. O odvolaní otca maloletého dieťaťa rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 11. novembra 2015 sp. zn. 15CoP/23/2015 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletého dieťaťa dovolanie. Dovolanie odôvodnil tým, že rozsudky súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu sú nesprávne. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 395 ods. 1 C. m. p. (podľa ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. - ďalej len „O. s. p.“) rešpektujúc, že podľa § 395 ods. 2 C. m. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného mimosporového poriadku, a to princípu ochrany práv zaručených zákonom tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 1 C. m. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 2 ods. 1 C. m. p.).
5. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva [v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. - ďalej len „C. s. p.“) aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku], sa v prvom rade zaoberal tým, či ho otec maloletého dieťaťa podal v zákonom stanovenej lehote a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.
6. Podľa § 240 ods. 1 O. s. p. účastník mohol podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynula táto lehota od doručenia opravného uznesenia.
7. Podľa § 240 ods. 2 O. s. p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nebolo možné odpustiť. Lehota bola však zachovaná, ak sa dovolanie podalo v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.
8. Podľa § 57 ods. 2 O. s. p. platilo, že lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končili sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhodoval s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci nebolo, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadol na sobotu, nedeľu alebo sviatok, bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
9. Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota bola zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobil úkon na súde alebo podanie odovzdalo orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť.
10. V preskúmavanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu doručovaný zástupcovi otca maloletého dieťaťa, matke maloletého dieťaťa a opatrovníkovi maloletého dieťaťa do vlastných rúk. Zástupcovi otca maloletého dieťaťa bol rozsudok doručený 3. decembra 2015, matke maloletého dieťaťa 7. decembra 2015 a opatrovníkovi maloletého dieťaťa 4. decembra 2015. Predmetný rozsudok tak nadobudol právoplatnosť 7. decembra 2015 (§ 159 ods. 1 O. s. p.). Zákonom stanovená jednomesačná lehota na podanie dovolania skončila otcovi maloletého dieťaťa uplynutím dňa 7. januára 2016.
11. Otec maloletého dieťaťa, ako to vyplýva z odtlačku poštovej pečiatky na obálke, obsahom ktorej bolo predmetné dovolanie (č. l. 282), podal dovolanie na poštovú prepravu dňa 24. januára 2016, teda zjavne oneskorene. V danom prípade tak ide o dovolanie podané po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty.
12. Najvyšší súd vychádzajúc z toho, že zmeškanie lehoty, v ktorej mohol účastník podať dovolanie, nebolo možné odpustiť, dovolanie otca maloletého dieťaťa ako oneskorene podané odmietol [§ 447 písm. a) C. s. p.].
13. Najvyšší súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 C. m. p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 14. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.