6 Cdo 71/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. P. P., bývajúceho v P., proti žalovanej Ringier SLOVAKIA, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 14, zastúpenej JUDr. Jánom Havlátom, advokátom so sídlom v Bratislave, Rudnayovo nám. č. 1, o oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6 C 36/2010, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. augusta 2011 sp. zn. 14 Co 27/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave dovolaním napadnutým uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Pezinok z 29. novembra 2010 č.k. 6 C 36/2010-38, ktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil neopodstatnenosťou podaného odvolania poukazujúc na to, že žalobca dostatočne nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, teda také svoje pomery, ktoré by umožňovali priznať mu toto oslobodenie. Uviedol, že žalobca neuniesol v tomto smere dôkaznú povinnosť, keď rozhodnutie úradu práce o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rodné listy detí, ani kópie technických preukazov motorových vozidiel bez ďalšieho nepreukazujú, že je v takej tiesnivej a nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii, ktorá by odôvodňovala záver, že zaplatením súdneho poplatku za žalobu bude ohrozené uspokojovanie jeho základných životných potrieb.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť nesprávnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho nepreskúmateľnosťou, pretože sa v ňom neuvádza, ako si má zabezpečiť základné životné potreby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., na ktorú poukazoval dovolateľ. Z obsahu spisu je zrejmé, že v súvislosti s rozhodovaním o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov, nebola postupom odvolacieho ani prvostupňového súdu znemožnená žalobcovi realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva.
Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať ani samotné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi z dôvodu nepreukázania takých pomerov, ktoré by umožňovali vyhovieť jeho žiadosti. Aj pri rozhodovaní o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov treba rozlišovať medzi povinnosťou účastníka tvrdiť rozhodné skutočnosti (osobné, sociálne a majetkové pomery) a povinnosťou preukázať vierohodným spôsobom svoje pomery (dôkazné bremeno). Nestačí preto len tvrdiť pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ale je dôležité ich aj preukázať. Neunesenie dôkazného bremena účastníkom, ktorý žiada o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, má za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Pokiaľ odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie nepreukázaním takých pomerov žalobcu, ktoré by umožňovali priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov poukazujúc na to, že predložené listinné dôkazy bez ďalšieho na takýto záver nepostačujú, nemal dovolací súd dôvod mu v tomto smere niečo vyčítať. Odvolací súd vyžadovaním preukázania pomerov odôvodňujúcich priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov postupoval v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami o dôkaznej povinnosti účastníka konania a neprekročil limity stanovené v ustanovení § 138 O.s.p. Keďže odvolací súd svoj záver o neunesení dôkaznej povinnosti žalobcom tiež stručne, jasne a presvedčivo odôvodnil, spĺňalo jeho rozhodnutie aj požiadavku preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková