6 Cdo 7/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L. IČO: X., so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C.., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako

konateľka advokátka M., proti žalovanej J., bývajúcej v P., o zaplatenie 18,59 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11 Ro 113/2013, o

dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. októbra 2014 sp. zn. 5

Co 280/2014 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach v záhlaví označeným uznesením potvrdil ako vecne správne

uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 8. januára 2014 č. k. 11 Ro 113/2013-16,

ktorým tento uložil žalobkyni, aby do 3 dní zaplatila súdny poplatok za vytvorenie súdneho

spisu vo výške 6,50 € v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len

„Sadzobník“), ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku  

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Konštatoval, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb., pričom

uviedol, že žalobu je potrebné považovať za nový návrh, napriek tvrdeniam žalobkyne, že ide o podanie z roku 2006, pretože v minulosti bolo ukončené konanie o návrhu z roku 2006.  

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa (ďalej aj

„dovolateľka“) s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

O. s. p.). Postup súdu, ktorý v roku 2006 odmietol prijať jej podanie na DVD nosiči, označila 2   6 Cdo 7/2015

za protiústavný. Uviedla, že bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol

v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, kedy žiadne ustanovenie zákona č. 71/1992 Zb.

neumožňovalo súdu vyrubiť poplatok za vytvorenie spisu. Nebolo preto možné od nej v roku

2013 vyžadovať zaplatenie súdneho poplatku vo veci, v ktorej konanie začalo na návrh

podaný už v roku 2006. V roku 2013 nepodala žiaden nový (resp. ďalší) návrh na začatie

konania, ale len rovnopis návrhu, ktorý podala už v roku 2006. Žiadala preto napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods.

1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.)

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a ods. 2  

O. s. p. Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto jej

dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),  

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. nie je 3   6 Cdo 7/2015

významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.  

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p.

netvrdila a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Najvyšší súd sa ďalej osobitne zaoberal námietkou dovolateľky o tom, že jej v konaní

bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. O odňatie možnosti

pred súdom konať ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu, ktorým sa účastníkovi

konania znemožní realizácia jeho procesných oprávnení.

Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, že o odňatie možnosti pred súdom

konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď

pre taký postup neboli dané procesné predpoklady (viď R 50/1997). O tento prípad ale

v preskúmavanej veci nejde – v danom prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým

uznesením bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku.

Samotným vyrubením súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma žiadne procesné

oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.).  

Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že so zreteľom na ňou v konaní opisované okolnosti jej bol

vyrubený súdny poplatok v situácii, v ktorej jej nemal byť vyrubený, a konkretizuje, že súdy

postupovali podľa položky 20a Sadzobníka, podľa ktorej postupovať nemohli a pri tom

nezohľadnili ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., hoci ho mali aplikovať,

z rozhodujúceho – obsahového – hľadiska namieta, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších

stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav

aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,  

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo 4   6 Cdo 7/2015

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,  

3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž

o vadu konania uvedenú v § 237 O. s. p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol

uvedený v § 239 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5  

O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/

O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody

pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaná v konaní o poplatkovej povinnosti

žalobkyne nemala postavenie účastníka konania.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2015  

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková