Najvyšší súd

6 Cdo 7/2014

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke K. rod. Š., naposledy bývajúcej v M., zomrelej X., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 19 D 1033/1996, o dovolaní dediča Ing. M. Š., bývajúceho v H., zastúpeného advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co s.r.o. v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Dominik Okenica, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 21. augusta 2013 sp. zn. 4 CoD 1/2013 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie   o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) označeným uznesením na odvolanie dediča Ing. M. Š. potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Trenčín (ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“) z 25. októbra 2012 č. k. 19 D 1033/1996-686, ktorým prvostupňový súd určil všeobecnú hodnotu dedičstva v sume 1 941,66 €, pasíva sumou 0 €, čistú hodnotu dedičstva vo výške 1 941,66 €, z dôvodu evidenčných chýb nechválil dohodu dedičov v zápisnici z pojednávania z 5.12.2008, ďalej vyporiadal dedičstvo, pričom zohľadnil skutočnosti, ktoré v priebehu celého konania neboli medzi účastníkmi sporné, bral do úvahy i obsah navrhovanej dedičskej dohody, najmä osobu nadobúdateľa, ako aj výšku dedičských podielov vrátane započítania hodnoty daru na dedičský podiel I. Š., a napokon rozhodol o odmene súdnemu komisárovi. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, osvojil si aj dôvody prvostupňového rozhodnutia a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. na ne v plnom rozsahu poukázal. Vyjadril sa i k jednotlivým odvolacím námietkam považujúc ich za nedôvodné.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dedič Ing. M. Š. dovolanie. Navrhol aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvého stupňa a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súdy rozhodovali v o veci v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté v dedičskom konaní rozhodnutím Štátneho notárstva z 30.1.1956, č. D 367/55-14, konanie súdov nižších stupňov je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec je aj nesprávne právne posúdená.

Dedič I. Š. sa vyjadril, že krajský aj okresný súd rozhodli správne. Ostatní účastníci konania o dedičstve sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpený (§ 241   ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/   O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu   odvolacieho   súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia   na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolateľ napadol potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie citovaných uznesení, preto jeho prípustnosť z hľadiska charakteru napadnutého uznesenia neprichádza do úvahy.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

Námietka dovolateľa o vade konania spočívajúcej v prekážke právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ustanovenia § 237 písm. d/ O. s. p. bola zjavne nenáležitá.

  Podľa ustanovenia § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

V zmysle § 103 O. s. p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku).

V danej veci o prekážku rozsúdenej veci nejde. Rozhodnutím štátneho notárstva z 30.1.1956 č. D 367/55-14 bolo totiž rozhodnuté o dedičstve po poručiteľovi Š. Š., zatiaľ čo v preskúmavanej veci ide o prejednanie dedičstva po poručiteľke K. Š.. Nie je teda daná totožnosť veci ako základný predpoklad prekážky rei iudicata.

Pokiaľ ide o dovolateľom namietanú tzv. inú vadu konania a nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd poznamenáva, že týmito námietkami by sa mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Samotné však prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ   nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť jeho vecnému prieskumu.

Možno preto uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa   § 239 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok dediča Ing. M.Š. odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.   (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.  

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2015  

  JUDr. Rudolf   Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková