6 Cdo 68/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne O. M., bývajúcej vo V., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v P., proti žalovanému B., so sídlom v T., IČO: X., zastúpenému JUDr. D. S., advokátom so sídlom v T., o zaplatenie 85,04 eur   s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26 C 119/2010, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 18. novembra 2010 sp.zn.   23 Co 269/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením z 31. augusta 2010 č.k. 26 C 119/2010-35 návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 109 ods. l, 2 O.s.p., nakoľko rozhodnutie v danej veci nezávisí od výsledku prebiehajúceho konkurzného konania týkajúceho sa spoločnosti V., s.r.o., ktorá podľa žalovaného mala zapríčiniť nevyplatenie preplatku za dodávku tepla a TÚV a je dlžníkom žalovaného.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného uznesením z 18. novembra 2010 sp.zn.   23 Co 269/2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci a doplnil, že žalovaný ani v odvolacom konaní neuviedol skutočnosti odôvodňujúce záver o tom, že je potrebné konanie prerušiť. Aj podľa jeho názoru výsledok konkurzného konania vo veci dlžníka žalovaného nesúvisí s predmetným konaním a jeho výsledok nemá žiaden vplyv na predmetné konanie.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že si riadne prihlásil pohľadávku voči úpadcovi V., s.r.o., ktorú správca konkurznej podstaty uznal. Očakáva preto, že správcom speňažený majetok bude postačovať   na uspokojenie prihlásenej pohľadávky a následne bude môcť uspokojiť nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní. Poukázal na to, že spoločnosť V., s.r.o. zavinila to, že žalovanému nevrátila nespotrebovanú zálohu poskytnutú na dodávku tepla za rok 2007 pre byty, ktoré žalovaný spravuje. Preto bol toho názoru, že podmienky pre prerušenie konania v zmysle   § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. sú dané. Z uvedených dôvodov žiadal, aby dovolací súd „zmenil napadnuté uznesenie v prospech žalovaného“.

Podľa vyjadrenia žalobkyne k dovolaniu bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a dovolanie považovala na účelové a nedôvodné. Žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241   ods. 2 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je procesne prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109   ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa   o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.).

Dovolací súd konštatuje, že dovolateľom napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, nemá znaky žiadneho z uznesení, proti ktorému je dovolanie podľa uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prípustné.  

  Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh   na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám konania v zmysle § 237 O.s.p.; vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci súdmi, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.

Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti dovolania žalovaného. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože trovy súvisiace s odmenou jej zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. októbra 2011

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová