UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná ako konateľ advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovaným 1/ H. F., narodenému XX. X. XXXX, bývajúcemu v N., X. Y. XXX, 2/ P. F., narodenému XX. X. XXXX, bývajúcemu v W., M., o zaplatenie 5.715,36 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 10C/121/2014, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. júna 2016 sp. zn. 4Co/203/2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 30. júna 2016 sp. zn. 4Co/203/2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. júna 2016 sp. zn. 4Co/203/2016 odmietol odvolanie žalobkyne, podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 23. februára 2016 č. k. 10C/121/2014-160, ako oneskorene podané a zároveň rozhodol o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobkyni doručený dňa 11. apríla 2016. Posledným dňom na podanie odvolania bol 26. apríl 2016. Keďže žalobkyňa odovzdala odvolanie orgánu s povinnosťou ho doručiť dňa 27. apríla 2016, podala ho po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty, t. j. oneskorene.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom podľa § 431 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“) tvrdiac, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) C. s. p.]. Namietala, že podanie (odvolanie) urobila telefaxom posledný deň lehoty, teda dňa 26. apríla 2016. Telefaxové podanie následne v trojdňovej lehote doplnila písomným podaním, ktoré odovzdala orgánu s povinnosťou ho doručiť dňa 27. apríla 2016. Neexistoval preto dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia, z ktorého navyše nevyplýva, že sa odvolací súd zaoberal jejtelefaxovým podaním. K dovolaniu preto pripojila doklad potvrdzujúci urobenie podania telefaxom. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je podľa § 420 písm. f) C. s. p. prípustné a súčasne tiež dôvodné.
4. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Najvyšší súd preto podmienky, za ktorých možno podať dovolanie posudzoval podľa právnej úpravy účinnej od uvedeného dňa, t. j. podľa Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné a podmienky prípustnosti dovolania, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci žalobkyňa odôvodňovala prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p.
7. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnenú vadu zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. najvyšší súd uvádza, že podľa vyššie označeného zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť taký nesprávny postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Podstatou tohto práva je zabezpečiť fyzickým a právnickým osobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva.
8. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu vychádzala pred účinnosťou Civilného sporového poriadku zo záveru, že o odňatie možnosti konať pred súdom (vo význame znemožnenia realizácie procesných oprávnení účastníka občianskoprávneho konania) ide tiež v prípade postupu súdu, ktorým sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994, rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 106/2004, 3 Cdo 263/2014, 4 MCdo 23/2012, 5 Cdo 258/2013, 7 Cdo 36/2010).
9. V nadväznosti na uvedené je podľa dovolacieho súdu potrebné aj za účinnosti Civilného sporového poriadku dospieť k záveru, že pod nesprávny procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba zahrnúť aj prípady, kedy odvolací súd odmietne odvolanie strany ako oneskorene podané, hoci pre takéto rozhodnutie nie sú splnené zákonné podmienky (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/32/2017, 4 Cdo 127/2017, 6 Cdo/1/2017, 8 Cdo 35/2017, 8 Cdo 179/2017).
10. Žalobkyňa odôvodnila porušenie práva na spravodlivý proces tým, že odvolací súd vychádzajúc z písomne podaného odvolania toto odmietol ako oneskorene podané, pričom neprihliadol na to, že odvolanie bolo urobené telefaxom a písomné podanie bolo jeho písomným doplnením.
11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ako zákona účinného v čase podania odvolania - ďalej len O. s. p.) platilo, že podanie bolo možné urobiť písomne, ústne do zápisnice,elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, bolo treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť nebolo treba. Podanie urobené telefaxom bolo treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliadalo. Podľa § 204 ods. 1 O. s. p. platilo, že odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
13. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol zástupcovi žalobkyne doručený 11. apríla 2016. Posledným dňom zákonnej pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania bol 26. apríl 2016 (utorok) tak, ako to správne ustálil aj odvolací súd. Podľa tvrdenia žalobkyne však odvolanie urobila telefaxom 26. apríla 2016 a odvolanie bolo takouto formou súdu prvej inštancie v tento deň aj doručené, o čom pripojila ako dôkaz k dovolaniu výpis z telefaxu. Z tohto výpisu je zrejmé, že 26. apríla 2016 o 14:10 hod. odoslala podanie v počte strán 9 (počet strán sa zhoduje s počtom strán písomného originálu) na telefaxové číslo súdu prvej inštancie 00468838191 (zhodujúce sa s číslom súdu prvej inštancie určeným pre telefaxové podania a zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - poznámka najvyššieho súdu), pričom telefaxový prenos sa skončil výsledkom „OK“. Keďže status „OK“ znamená, že telefax bol odoslaný a jeho príjem potvrdený telefaxom na druhej strane, aj keď sa toto telefaxové podanie v spise nenachádza (čo v žiadnom prípade nemôže ísť na ťarchu žalobkyne), dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa predloženým dokladom hodnoverným spôsobom preukázala doručenie odvolania súdu prvej inštancie v posledný deň odvolacej lehoty. Žalobkyňa uvedené telefaxové podanie doplnila predložením jeho originálu, ktorý odovzdala na poštovú prepravu 27. apríla 2016, t. j. v lehote troch dní. Odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo preto podané v zákonom stanovenej odvolacej lehote.
14. Na základe zhora uvedeného možno uzavrieť, že ak odvolací súd odvolanie žalobkyne odmietol ako oneskorene podané, ide o tak závažné pochybenie odvolacieho súdu (hoci v čase jeho rozhodovania mu nemohlo byť známe), ktoré znemožnilo žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. Dovolanie žalobkyne je preto v zmysle citovaného ustanovenia prípustné a zároveň aj dôvodné. Najvyššiemu súdu neostalo iné, než napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 v spojení s § 450 C. s. p.).
15. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
16. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.