Najvyšší súd

6 Cdo 66/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. J., zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2, proti žalovanej S., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7 C 50/2009, o dovolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. januára 2012 sp.zn. 14 Co 73/2011,

takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove označeným uznesením potvrdil ako vecne správne uznesenie

Okresného súdu Prešov zo 17. augusta 2011 č.k. 7 C 50/2009-168, ktorým súd prvého stupňa

vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej (úspešnej v meritórnom konaní) na trovách

konania 4 723,56 Eur a tieto zaplatiť priamo na účet právnej zástupkyne žalovanej

JUDr. R. B., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd sa plne stotožnil s výpočtom

trov konania prvostupňovým súdom. Vychádzal z hodnoty sporného pozemku, ktorý bol

predmetom konania tvoriacim oceniteľnú vec, stanovenej na sumu 247 698 Eur. V zmysle §

10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb predstavovala teda základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon

právnej služby 917,89 Eur. S odvolacou námietkou žalobcu ohľadne rozhodovania

Najvyššieho súdu SR o náhrade trov konania vo veciach určenia vlastníckeho práva sa

vysporiadal tak, že neexistuje záväzné stanovisko dovolacieho súdu k tejto otázke. Preto sa

posudzuje individuálne v každej konkrétnej veci.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Domáhal sa jeho

zrušenia spolu s uznesením okresného súdu a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie.

V dovolaní podrobne opísal skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzal aj vo svojom

odvolaní. Uznesenia súdov nižších stupňov považoval za nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, keď podľa jeho názoru nebolo zrejmé, na základe akého titulu určili tarifnú

hodnotu veci. Týmto postupom   došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a k odňatiu

možnosti pred súdom konať.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpený (§ 241

ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

(§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/  

O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým tento súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania. Ustanovenie

§ 239 ods. 3 O.s.p. vylučuje prípustnosť dovolania, ak ide o uznesenie o trovách konania,

prípustnosť dovolania navyše neprichádza do úvahy ani podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2

O.s.p.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá

O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne

sa zaoberal námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.

Pokiaľ dovolateľ namieta nedostatky dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho

i prvostupňového súdu, dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania,

ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je

jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie

(I. ÚS 46/2005). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O.s.p.) a vzťahuje sa aj

na uznesenie (§ 167 ods. 2 O.s.p.). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania,

z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/2007).

Zo spisu vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia stručne uviedol

rozhodujúci skutkový stav a poukázal na ustanovenia právneho predpisu, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoj právny záver. Ten primerane vysvetlil. Odvolací súd opísal obsah

odvolania, preskúmal napadnuté prvostupňové uznesenie v potrebnom rozsahu, stotožnil sa

s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý vychádzal pri výpočte trov konania

z hodnoty predmetu sporu, t.j. pozemku, ktorý predstavuje oceniteľnú hmotnú vec.

Dostatočne sa vysporiadal aj s odvolacou námietkou žalobcu. Podľa názoru dovolacieho súdu

skutkové a právne závery súdov nižších stupňov nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a obe odôvodnenia

prvostupňového aj odvolacieho súdu ako celok spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia.

Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa

predstáv dovolateľa.

Dovolací súd teda nezistil porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces, ani

odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až d/, e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ

vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

§ 239 ods. 1 až 3 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené

v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b

ods. 5   O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1  

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224

ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. novembra 2012  

JUDr. Ladislav Górász, v.r.  

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová