6Cdo/65/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej I. A., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v A. N., Z. XXXX/XXX, v súčasnosti v Ú. D. S. H. P. Z. A. Ž. Y., so sídlom v D. - Y., S. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Barborou Hlavatou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, SNP 1445/41-9, o zaplatenie sumy 3 822,- Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2C/129/2014, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2018 sp. zn. 11Co/299/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 22. 10. 2015 č. k. 2C/129/2014-44 uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobkyni istinu vo výške 3 822,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% p. a. zo sumy 3 822,- Eur od 24. 3. 2014 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 229,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) po odvolaní žalovanej v záhlaví označeným uznesením rozhodol tak, že vyššie uvedený rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a konanie zastavil. Druhým výrokom uznesenia žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti druhému výroku uznesenia odvolacieho súdu, týkajúceho sa jeho rozhodnutia o trovách konania, podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p. alebo Civilný sporový poriadok“) tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Žiadala preto uznesenie odvolacieho súdu v tejto časti zmeniť tak, že neprizná žiadnej strane sporu náhradu trov konania.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu. Vyjadrenie jej právnej zástupkyne bolo súdu doručené po uplynutí lehoty, preto na neho súd v súlade s § 436 ods. 3 C. s. p. neprihliadal.

5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v súlade s § 429 C. s. p., zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza nasledovné:

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

7. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Uvedené ale neplatí, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

8. Podľa § 357 písm. m) C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

9. V preskúmavanej veci napadla dovolateľka rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania. Ide tak o prípad predpokladaný § 421 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 357 písm. m) C. s. p., kedy je dovolanie odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci bez ďalšieho neprípustné.

10. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné odmietol.

11. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti žalobkyni zaplatiť jej ich náhradu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.