UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa A. Z., narodeného XX. XX. XXXX, bývajúceho v P., X R., B., K., zastúpeného JUDr. Danielou Ježovou, LL. M., PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Javorinská 13, proti odporkyni S. U., narodenej X. XX. XXXX, bývajúcej v U., K., zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom v Bratislave, Štefánikova 14, o nariadenie návratu maloletej C. S. U., narodenej XX. XX. XXXX, do cudziny a o nariadenie neodkladného opatrenia, maloleté dieťa bytom ako odporkyňa, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 36P/64/2016, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. septembra 2017 sp. zn. 14CoP/50/2016, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) vyššie označeným uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil osobný, ako aj audiovizuálny styk navrhovateľa s maloletým dieťaťom vo výroku bližšie vymedzenom čase, odporkyni uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s navrhovateľom riadne pripraviť a zároveň styk umožniť, odporkyni ďalej uložil povinnosť raz za týždeň, vždy v pondelok navrhovateľa elektronicky v anglickom jazyku informovať o maloletej, navrhovateľovi uložil povinnosť dodržiavať dobu a čas určenia styku za prítomnosti odporkyne a maloleté dieťa odovzdať späť odporkyni. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Napokon dobu trvania neodkladného opatrenia obmedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala odporkyňa dovolanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom podľa § 431 a § 432 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Dovolací dôvod podľa § 431 C. s. p. konkretizovala vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) C. s. p. (t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Odporkyňa ďalej namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričomprípustnosť dovolania odôvodňovala § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. Rozhodnutie odvolacieho súdu navrhla preto zrušiť.
3. Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu odporkyne uviedol, že dovolanie nespĺňa podmienky prípustnosti podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku (zákona č. 161/2015 Z. z. - ďalej len „C. m. p.“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“). Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne ako neprípustné odmietol.
4. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza vo vyjadrení k dovolaniu odporkyne poukázal na skutočnosť, že vo veci samej bolo odvolacím súdom rozhodnuté uznesením z 21. novembra 2017 sp. zn. 14CoP/50/2016. Uvedené potvrdila počas posledného pohovoru aj odporkyňa a zároveň dodala, že podané dovolanie vníma ako bezpredmetné.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.), účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpeným advokátom v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., sa zaoberal bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) prípustnosťou dovolania a dospel k záveru, že dovolanie odporkyne je potrebné odmietnuť.
6. Konanie o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené Civilným mimosporovým poriadkom. V danej veci je preto v súlade s princípom okamžitej aplikability upravenom v § 395 ods. 1 C. m. p. nevyhnutné postupovať už podľa tohto zákona. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov (§ 395 ods. 2 C. m. p.) sa v danej veci neuplatní vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu aj dovolanie boli vydané, resp. podané už za účinnosti uvedeného zákona. Prípustnosť dovolania podaného odporkyňou treba preto posudzovať podľa Civilného mimosporového poriadku v spojení s Civilným sporovým poriadkom, ktorý obsahuje všeobecnú úpravu dovolania, podmienok jeho prípustnosti a dovolacieho konania.
7. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. platí, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 76 C. m. p. dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
10. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 76 systematicky začlenenom v treťom diele s názvom „Niektoré ustanovenia o dovolaní“, tretej hlavy („Opravné prostriedky“) prvej časti („Všeobecná časť“) modifikuje spôsobilý predmet dovolania ako jednu z objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylučuje prípustnosť dovolania aj proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Prípustnosť dovolania v tomto prípade nemôže založiť ani existencia procesnej vady uvedenej v § 420 C. s. p. (pozri R 20/2017).
11. V preskúmavanej veci odporkyňa napáda dovolaním uznesenie odvolacieho súdu ktorým odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie, pričom neodkladné opatrenie bolo nariadené v rámci konania o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení. Ide tak nepochybne o prípad, kedy Civilný mimosporový poriadok podanie dovolania proti uzneseniu vydanom v tomto konaní vylučuje. Dovolanie podané odporkyňou proti takémuto uzneseniu odvolacieho súdu je bez ďalšieho neprípustné (obdobné závery konštatoval najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 2/2017).
12. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa ustanovenia § 447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné odmietol.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 C. m. p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.