UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. V., bývajúceho v A. č. XXX, zastúpeného JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom v Šali, Jarmočná 2264/3, proti žalovanému Ing. V. D., podnikajúcemu pod obchodným názvom Ing. V. D. - AGRISEM, s miestom podnikania v Galante, Drevená 766/1, IČO 140 64 022, zastúpenému Mgr. Adriánom Iványim, advokátom so sídlom v Galante, Hodská 2359/64, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10C/56/2013, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2015 sp. zn. 10Co/160/2014-117 takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 82,15 eur do rúk advokáta JUDr. Ľudovíta Štangloviča do troch dní.
Odôvodnenie
Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvého stupňa" alebo „prvostupňový súd") uznesením z 15. januára 2014 č. k. 10C/56/2013-97 uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 331,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia a rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku v sume 92,80 eur žalobcovi.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd na odvolanie žalovaného uznesením z 28. apríla 2015 sp. zn. 10Co/160/2014-117 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám jeho advokáta náhradu trov prvostupňového konania v sume 325,13 eur na trovách právneho zastúpenia a v sume 6,70 eur na iných trovách konania, a to do troch dní. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v otázke povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p."), keďže k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie žalovaného. Zmenu rozhodnutia odôvodnil chybou spočívajúcou v nesprávnej formulácii výroku súdom prvého stupňa, ktorý nebol vsúlade s § 151 ods. 8 O. s. p. a absenciou platobného miesta náhrady trov vo výroku uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 149 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby ho dovolací súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil a priznal náhradu trov konania žalovanému v plnej výške. Dovolanie odôvodnil inou vadou konania a odňatím možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, že odvolací súd sa nevysporiadal a nezaoberal argumentmi uvedenými v odvolaní.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť alebo ako nedôvodný zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 239 O. s. p. neprichádza do úvahy. Ide totiž o uznesenie o trovách konania, proti ktorému je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená priamo zákonom, a to ustanovením § 239 ods. 3 O. s. p.
Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazoval dovolateľ a ktorá mala spočívať v odňatí mu možnosti konať pred súdom tým, že odvolací súd sa nezaoberal a nevysporiadal so všetkými jeho argumentmi uvedenými v odvolaní.
Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. V zmysle § 167 ods. 2 O. s. p. sa ustanovenia o rozsudku primerane použijú aj na uznesenie. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Podľa názoru dovolacieho súdu, v preskúmavanej veci odvolací súd dostatočne vyčerpávajúco a jasne vysvetlil akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a z akých ustanovení Občianskeho súdneho poriadkuvychádzal pri vyvodzovaní svojich právnych názorov vysvetlených v odôvodnení. Možno preto konštatovať, že uznesenie odvolacieho súdu spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. Dovolateľ preto nedôvodne argumentuje, že došlo k odňatiu mu možnosti konať pred súdom tým, že sa súd nevysporiadal s jeho argumentmi. Za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. totiž nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo v prejednávanej veci splnené nebolo.
Žalobcom uplatneným dovolacím dôvodom, spočívajúcom v tzv. inej vade konania sa dovolací súd nemohol zaoberať, pretože tento dovolací dôvod by mohol byť relevantný len v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné. Samotné však prípustnosť dovolania nezakladá.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
O priznaní náhrady trov dovolacieho konania žalobcovi rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keďže žalovaný tým, že mu dovolanie bolo odmietnuté, zavinil vznik trov žalobcu v sume 82,15 eur (pozostávajúcich z odmeny jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu 60,07 eur, a z režijného paušálu 8,39 eur a z DPH v sadzbe 20 % - 13,69 eur).
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.