Najvyšší súd

6 Cdo 58/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom v Žiline, Pri Rajčianke 2927/8,   IČO: 36 442 151, proti žalovanému V. V., bývajúcemu v B., v dovolacom konaní

zastúpenému Mgr. Františkom Popperom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná

10, o zaplatenie 157,08 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. 14 C 32/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v

Banskej Bystrici z 20. decembra 2011 sp.zn. 13 Co 342/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 29. septembra 2011 č.k. 14 C 32/2011-87

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 157,08 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne  

od 17. septembra 2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného

dokazovania mal preukázané, že v garáži žalovaného je možnosť odberu elektrickej energie  

a že odberné miesto je bez uzavretej zmluvy o odbere elektrickej energie a bez elektromeru

(protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie z 12. augusta 2009). Žalovaný

nepreukázal, že má so žalobkyňou uzavretú zmluvu o odbere elektrickej energie  

a nepreukázal ani to, že má uzavretú zmluvu s iným dodávateľom elektrickej energie. Odber

elektrickej energie v garáži žalovaného hodnotil ako neoprávnený odber v zmysle § 39 ods. 1

písm. a/ a b/ zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (bez uzavretia zmluvného vzťahu a bez

elektromera). Keďže žalobkyňa vyčíslila výšku škody spôsobenú neoprávneným odberom   v súlade s vyhláškou č. 154/2005 Z. z., žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie

o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. decembra

2011 sp.zn. 13 Co 342/2011 rozhodnutie okresného súdu potvrdil a zaviazal žalovaného

nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje  

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatoval správnosť jeho dôvodov podľa § 219

ods. 2 O.s.p. Osobitne sa vyjadril k jednotlivým námietkam uvedeným v odvolaní.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok krajského zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., nakoľko podľa jeho názoru

je konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci  

a rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že

odvolací súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, podľa ktorého žalovaný neoprávnene

odoberal elektrickú energiu na dotknutom odbernom mieste. Namietal, že jeho rozsudok je

založený na neúplne zistenom skutkovom stave. Ďalej považoval rozsudok odvolacieho súdu

pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľný.

Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť (§ 236

a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

O.s.p.) a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238

ods. 3 O.s.p.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd vady takejto povahy v dovolacom konaní nezistil. Prípustnosť dovolania

preto nemožno vyvodiť ani z tohto zákonného ustanovenia.

Pokiaľ žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozsudkov odvolacieho

a prvostupňového súdu, treba uviesť, že okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,

čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, jasne

a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a z akých

dôkazov vychádzal a teda, prečo považuje nárok žalobkyne za dôvodný. V odôvodnení jeho

rozhodnutia nechýba ani uvedenie zákonných ustanovení, podľa ktorých vec právne posúdil.

Súd prvého stupňa sa vyporiadal aj s obranou žalovaného, spočívajúcou v tom, že možnosť

odberu elektrickej energie v jeho garáži závisela od toho, že vlastník ďalšej garáže sa mohol

napojiť na odber elektrickej energie. V tejto súvislosti dovolací súd upozorňuje na uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 a II. ÚS 78/05   zo 16. marca 2005, podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali  

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument  

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie  

o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Odvolací súd, keďže sa plne stotožnil

so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu, v odôvodnení svojho

rozhodnutia odkázal na dôvody jeho rozhodnutia. Tento postup odvolacieho súdu bol v súlade

s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. umožňujúcim druhostupňovému súdu vypracovať tzv.

skrátené odôvodnenie rozhodnutia. V záverečnej časti sa vyjadril aj k najpodstatnejším

námietkam žalovaného uplatneným v odvolaní. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok (v kontexte s dôvodmi

rozsudku okresného súdu) spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky  

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa

predstáv žalovaného.

K námietkam žalovaného spochybňujúcim úplnosť zistenia skutkového stavu veci, či

nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že tieto námietky bez ďalšieho nespôsobujú

vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Rovnako ani tzv. iné vady a nesprávne právne posúdenie

veci namietané žalovaným sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, že by

konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo  

na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za

predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

O.s.p.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovaného smerovalo

proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3

O.s.p.) a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však nepriznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho

konania, pretože nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. septembra 2012

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová