Najvyšší súd 6 Cdo 554/2015
6 Cdo 555/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s. r. o., so sídlom v B., P., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., G., v mene ktorej
koná ako konateľ advokát doc. JUDr. B., PhD., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so
sídlom v B., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde
Rimavská Sobota pod sp. zn. 9 C 197/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. apríla 2015 sp. zn. 43 Co 658/2014 a z 9. apríla 2015
sp. zn. 43 Co 660/2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolania o d m i e t a.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania zamieta.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením
z 13. februára 2014 č. k. 9 C 197/2012-14 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok
vo výške 66 eur za vznesenie námietky zaujatosti.
O odvolaní žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“)
uznesením z 9. apríla 2015 sp. zn. 43 Co 658/2014 rozhodol tak, že potvrdil napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti voči všetkým sudcom súdu prvého stupňa.
Následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti 6 Cdo 554/2015
označil za správny. Dodal, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho
poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30. septembra 2012 sa nevzťahuje aj na súdny
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom
uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 ods. 1 písm. e/, f/, a g/ O. s. p.
(t. j., že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že rozhodoval vylúčený sudca,
a že súd bol nesprávne obsadený). Zároveň navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie
a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh
na prerušenie konania odôvodnila tým, že poplatok za námietku zaujatosti má povahu
poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do základného
práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd.
Súd prvého stupňa uznesením z 2. júna 2014 č. k. 9 C 197/2012-54 uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie.
O odvolaní žalobkyne odvolací súd uznesením z 9. apríla 2015 sp. zn. 43 Co 660/2014 rozhodol tak, že potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni vznikla podaním odvolania
poplatková povinnosť v súlade s ustanovením § 2 ods. 4, s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a/
a s ustanovením § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že v danom prípade je konanie
vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona
o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. septembra 2012. Uviedol, že poplatkový úkon
bol navrhnutý po 30. septembri 2012, kedy sa naň už vecné oslobodenie nevzťahovalo.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie.
Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny 6 Cdo 554/2015
poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom
(ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/
O. s. p.). Žiadala preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal najskôr dôvodnosť procesného návrhu
žalobkyne na prerušenie konania a dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je daný dôvod
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 243c
O.s. p.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na legálny výklad
zákonodarcu, podľa ktorého k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky
zaujatosti uskutočnenému zákonom č. 621/2005 Z. z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu
tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie námietky zaujatosti má mať povahu kaucie, teda
poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti podal odôvodnene (za tým účelom došlo
predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie
námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania
predkladaním neodôvodnených námietok zaujatosti.
K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd
Slovenskej republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať
za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09,
I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah
do základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež 6 Cdo 554/2015
rešpektovať ústavou predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne
opatrenie obmedzujúce právo jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu
a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude
narušená samotná podstata tohto základného práva (PL. ÚS 56/07).
Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa najvyššieho súdu primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného
práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi
vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu, a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi
zužovalo prístup súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú podstatu základného práva
vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nestotožnil s názorom dovolateľky,
že zavedením súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah
do základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a jej návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky následne ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
po zistení, že dovolania podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1
veta druhá O. s. p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.),
či jej dovolania sú procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolania treba odmietnuť.
V prípade dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 9. apríla 2015 sp. zn. 43 Co 658/2014 ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014,
6 Cdo 304/2014, 1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
6 Cdo 554/2015
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktoré smeruje proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. apríla 2015 sp. zn. 43 Co 658/2014 podľa
§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.
V prípade dovolania žalobkyne podaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. apríla 2015 sp. zn. 43 Co 660/2014, ide taktiež o dovolanie podané v obdobnej
veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom
na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 6 Cdo 221/2014, 6 Cdo 219/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 295/2014,
6 Cdo 253/2014, 6 Cdo 278/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014,
5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd sa
s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktoré smeruje proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. apríla 2015 sp. zn. 43 Co 660/2014 podľa
§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.
Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, keďže jej
v súvislosti s dovolacími konaniami žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2016
JUDr. Ivan Machyniak, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.