6Cdo/551/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu M. Y., bývajúceho v C. XX, proti žalovanému A. G., bývajúcemu v C. XX, zastúpenému JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou so sídlom v Bardejove, Hviezdoslavova 9, o určenie vlastníckeho práva a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4C/30/2012, o dovolaní žalobcu a L. bývajúceho v C., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. novembra 2014 sp. zn. 18Co/245/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením z 8. októbra 2014 č. k. 4C/30/2012-179 nepripustil zastupovanie žalobcu splnomocnencom L., bývajúcim v C.. V odôvodnení poukázal na skutočnosť, že splnomocnený zástupca vystupuje opakovane ako zástupca na tamojšom súde, a to v rôznych veciach, ktoré spolu nesúvisia, ani sa netýkajú totožného zastúpeného.

2. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“), na odvolanie L., uznesením z 27. novembra 2014 sp. zn. 18Co/245/2014 uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali spoločne dovolanie žalobca a L. (ďalej aj „dovolatelia“). Žiadali rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Z obsahu dovolania je zrejmé, že namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj nakonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti (vrátane podmienky, či bolo podané včas) bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

5. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané oprávnenými osobami, v prvom rade skúmal, či dovolanie bolo podané včas.

6. Podľa § 240 ods. 1 O. s. p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

7. Podľa § 240 ods. 2 O. s. p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

8. Podľa § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

9. Podľa § 57 ods. 2 O. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

10. Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

11. V posudzovanej veci bolo uznesenie Krajského súdu v Prešove z 27. novembra 2014 sp. zn. 18Co/245/2014 doručované žalobcovi do vlastných rúk dňa 19. decembra 2014 a L. dňa 22. decembra 2014. Predmetné rozhodnutie nadobudlo preto právoplatnosť (§ 159 ods. 1 O. s. p.) dňa 22. decembra 2014. Zákonom stanovená jednomesačná lehota na podanie dovolania skončila uplynutím dňa 22. januára 2015. Tento deň bol posledným dňom lehoty na podanie dovolania.

12. Žalobca a L. však podali dovolanie osobne na súde prvého stupňa dňa 9. marca 2015, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

13. Keďže zmeškanie lehoty, v ktorej môže účastník podať dovolanie, nie je možné odpustiť (§ 240 ods. 2 veta prvá O. s. p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dovolateľov ako oneskorene podané podľa § 447 písm. a/ C. s. p. odmietol.

14. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že dovolatelia neboli vyzývaní na odstránenie vady konania v zmysle § 241 ods. 1 O. s. p. (povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní). Tento úkon by totiž nebol spôsobilý zhojiť skutočnosť, že nebola dodržaná lehota na podanie dovolania. Postup súdu smerujúci k odstráneniu tohto nedostatku by bol preto neefektívny.

15. O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s§ 256 ods. 1 C. s. p., keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinili neprípustným dovolaním dovolatelia, žalovanému však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.