6Cdo/55/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu A. bývajúceho v I., I., proti žalovaným 1/ B. T., bývajúcej v I., B. 2/ B. I., posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, Festivalové nám. 1 a 3/ B. D., bývajúcemu v I., B., o zaplatenie 150 000 Eur, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/16/2009, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. apríla 2013 sp. zn. 11Co/399/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II z 12. septembra 2011 č. k. 43C/16/2009-133, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy za údajné porušenie jeho práva na adekvátnu zdravotnú starostlivosť. 2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). 3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“), ktorý v § 470 stanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) však rešpektujúc ústavný princíp právnej istoty a z neho vyplývajúci princíp dôvery v platné právo a princíp legitímneho očakávania, posudzoval splnenie podmienok dovolacieho konania podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „O. s. p.“). 4. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou, v prvom rade skúmal, či dovolanie bolo podané včas.

5. Podľa § 240 ods. 1 O. s. p. účastník (teraz strana sporu) môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia. 6. Podľa § 240 ods. 2 O. s. p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. 7. Podľa § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. 8. Podľa § 57 ods. 2 O. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 9. Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. 10. V posudzovanej veci bol rozsudok odvolacieho súdu doručený žalobcovi dňa 23. 5. 2013, žalovanej 1/ (resp. jej zástupkyni) dňa 30. 5. 2013, žalovanému 2/ dňa 27. 5. 2013 a žalovanému 3/ dňa 27. 5. 2013. Predmetný rozsudok preto nadobudol právoplatnosť (§ 159 ods. 1 O. s. p.) dňa 30. 5. 2013. Keďže koniec zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty na podanie dovolania pripadol na nedeľu 30. 6. 2013, stal sa v zmysle citovaného ustanovenia § 57 ods. 2 O. s. p. posledným dňom tejto lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 1. 7. 2013. 11. Žalobca však odovzdal dovolanie (adresované dovolaciemu súdu) na poštovú prepravu dňa 23. 3. 2015, teda zjavne po uplynutí zákonnej lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. 12. Keďže zmeškanie lehoty, v ktorej môže strana sporu podať dovolanie, nie je možné odpustiť (§ 240 ods. 2 veta prvá O. s. p.), najvyšší súd dovolanie dovolateľa ako oneskorene podané podľa § 447 písm. a/ C. s. p. odmietol. 13. V dôsledku odmietnutia dovolania, ktoré procesne zavinil žalobca, vzniklo žalovaným právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 C. s. p. per analogiam). Najvyšší súd im však náhradu týchto trov nepriznal, pretože im v súvislosti s dovolacím konaním žiadne preukázané trovy nevznikli. 14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.