Najvyšší súd 6 Cdo 527/2015 Slovenskej republiky
6 Cdo 528/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s. r. o., so sídlom v B., P., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., G., v mene
ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. B., PhD., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so
sídlom v B., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 9C/41/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v
Trenčíne z 25. februára 2015 sp. zn. 17Co/401/2014 a sp. zn. 17Co/403/2014, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolania o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením
pod sp. zn. 17Co/401/2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza (ďalej
aj „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“) z 22. januára 2013 č. k. 9C/41/2012-19,
ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur, za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového
išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi Okresného súdu v Prievidzi; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho
poplatku za námietku zaujatosti.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu. Dovolanie odôvodnila tým, 6 Cdo 527/2015
že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený
sudca, resp. bol súd nesprávne obsadený.
Zároveň navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie
nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania odôvodnila
tým, že poplatok za námietku zaujatosti má povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke
nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces,
vrátane práva na nestranný súd.
Odvolací súd ďalej na odvolanie žalobkyne uznesením pod sp. zn. 17Co/403/2014
potvrdil uznesenie prvostupňového súdu z 10. februára 2014 č. k. 9C/41/2012-80,
ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 2 440 eur za odvolania
podané proti prvostupňovému rozsudku. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil
jeho vecnou správnosťou a zároveň jasnosťou a zrozumiteľnosťou.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté
rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok,
ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O. s. p.“). Žiadala preto napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.
Žalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) skúmal najskôr dôvodnosť
procesného návrhu žalobkyne na prerušenie konania a dospel k záveru,
že v predmetnej veci nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“). v spojení
s ustanovením § 243c O. s. p.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje,
ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, 6 Cdo 527/2015
ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu
na zaujatie stanoviska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na legálny výklad
zákonodarcu, podľa ktorého k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky
zaujatosti uskutočnenému zákonom č. 621/2005 Z. z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu
tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie námietky zaujatosti má mať povahu kaucie,
teda poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti podal odôvodnene (za tým účelom došlo
predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie
námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania
predkladaním neodôvodnených námietok zaujatosti.
K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd
Slovenskej republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie
poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať
za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09,
I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah
do základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež
rešpektovať ústavou predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne
opatrenie obmedzujúce právo jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu
a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude
narušená samotná podstata tohto základného práva (PL. ÚS 56/07).
Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa
najvyššieho súdu primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného
práva a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi
vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo
prístup súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú podstatu základného práva
vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
6 Cdo 527/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nestotožnil s názorom dovolateľky,
že zavedením súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah
do základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta
druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel
k záveru, že dovolania treba odmietnuť.
V prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu pod sp. zn. 17Co/401/2014,
ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom
konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď
konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013,
6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014,
1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
V prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu pod sp. zn. 17Co/403/2014 ide
o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania
vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 221/2014, 6 Cdo 219/2014, 6 Cdo 236/2014,
6 Cdo 295/2014, 6 Cdo 253/2014, 6 Cdo 278/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014,
5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014).
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p., účinnou od 1. 1. 2015,
súd len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu o súdnych
poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.
6 Cdo 527/2015
V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho,
aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočívajú
dovolaniami napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu.
O trovách dovolacieho konania podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 243b ods. 5
vety prvej O. s. p. dovolací súd nerozhodoval. Dôvodom pre takýto postup nebolo iba to,
že vo vzťahu k otázke urobenej predmetom dovolacieho konania nešlo primárne o vzťah
medzi účastníkmi konania, ale o vzťah poplatníka a štátu, ale najmä to, že konanie vo veciach
súdnych poplatkov je jedným z konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu a ktoré sa vyznačujú
tiež tým, že v nich právo účastníkov na náhradu trov konania nevzniká zo zákona (práve
podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Bezvýnimočnosť pravidla spôsobuje i nemožnosť
rozhodovania (ktorým môže byť len výber aspoň z dvoch možností a tu je iba jedna),
v dôsledku čoho je i tzv. náhradový výrok v rozhodnutí nadbytočný.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2016
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.