6Cdo/5/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Y. X., narodeného XX. V. XXXX, E., K. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Mesárošom, Nitra, Štefánikova 84 proti žalovaným 1/ E. E., narodenému XX. Q. XXXX, E. XX, 2/ V. Ž., narodenému X. B. XXXX, E. X, 3/ P. H., W.., narodenému XX. B. XXXX, K., W. T. XXX/.XX, všetci zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Horváth, s.r.o., Galanta, Slnečná 592/2, IČO: 30 958 300. o určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/52/2019, dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. júla 2022 sp. zn. 7Co/129/2020, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ až 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Komárno (ďalej len,,súd prvej inštancie") rozsudkom č. k. 6C 52/2019 - 201 z 22. septembra 2020 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných revíroch pozemkov v poľovnom revíri E. konaného dňa 4. septembra 2018 a určenia neplatnosti rozhodnutí č. 1 až č. 6 prijatých dňa 4. septembra 2018 na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri E. zamietol; vyslovil, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri E. A konaného dňa 4. septembra 2018, ako aj určenia neplatnosti uznesení č. 1 až č. 6 prijatých dňa 4. septembra 2018 na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri E. z dôvodu, že zvolávateľmi zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri E. boli žalovaní 1/ až 3/, ktorí mali podľa vlastného vyhlásenia spôsobilosť k právnym úkonom a boli aj vlastníkmi, resp. splnomocnenými zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri E., čím zvolávatelia vyhlásili, že splnili zákonnú podmienku v zmysle § 5 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,, zákon č. 274/2009 Z. z."). Priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCR Xs/XXXXA, a na zhromaždení boli prijaté uznesenia č. 1 až č. 6. Zároveň bola dňa 4. septembra 2018 medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru E. v zastúpení žalovanými 2/ a 3/ a Slovenským poľovníckym zväzom, Poľovným združením E. v zastúpení žalovaným 1/ uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru E. v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) a nasl. zákona č. 274/2009 Z. z.

1.2. Právne vec posúdil v súlade s ustanovením § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len,,CSP") a vecne tým, že v danom prípade sa nejedná o určenie práva, ani právneho vzťahu v zmysle § 137 písm. c) CSP, ale o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Takúto žalobu možno však podať len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zo zákona č. 274/2009 Z. z. však právo domáhať sa určenia neplatnosti uznesení vlastníkov poľovných pozemkov a určenia neplatnosti zhromaždia vlastníkov poľovných pozemkov súdnou cestou nevyplýva. Žalobca naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia vlastníkov odôvodnil tým, že nevydaním rozhodnutia by sa užívateľom spoločného poľovného revíru E. stal Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie E., so sídlom E. č. 56, IČO XX XXX XXX, čím by sa žalobcovi odňala možnosť realizovať právne kroky potrebné na to, aby bolo legitímne zvolané nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré by určilo za užívateľa predmetného poľovného revíru inú poľovnícku organizáciu. Zároveň súd prvej inštancie poznamenal, že Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný odbor ako vecne a miestne príslušný orgán súdu oznámil, že dňom 1. januára 2020 zaevidoval v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. zmluvu o užívaní poľovného revíru E.. Z uvedeného vyplýva, že Poľovnícke združenie E. postavenie užívateľa dotknutého poľovného revíru nadobudla a to na základe opatrenia Okresného úradu K., pozemkový a lesný odbor č. XXXX/XXXXXX-X z 5. decembra 2019, ktorým bola zaevidovaná zmluva o užívaní dotknutého poľovného revíru zo 4. septembra 2018, ktorá jej zaevidovaním nadobudla účinnosť. Súd prvej inštancie sa preto stotožnil s názorom žalovaných, že žalobca mal dostatočný a časový priestor, aby zistil, či od času konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov došlo k uzavretiu zmluvy o užívaní poľovného revíru, resp. k podaniu žiadosti o jej evidenciu na Okresnom úrade K.. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobu na požadovanom určení žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 262 CSP v spojení s § 255 CSP.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len,,odvolací súd") rozsudkom z 27. júla 2022 sp. zn. 7Co/129/2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

2.1. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam uviedol, že z petitu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznesení č. 1 až č. 6 prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri E., dňa 4. septembra 2018 a určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri E. konaného dňa 4. septembra 2018. Podanú žalobu považoval za žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá v zmysle § 137 písm. d) CSP môže byť podaná iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že zo zákona č. 274/2009 Z. z., ani z iného právneho predpisu takúto možnosť nie je možné vyvodiť, preto súd prvej inštancie správne žalobu ako neprípustnú z tohto dôvodu zamietol. Ďalej dôvodil, že v danej veci sa žalobca nedomáhal neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru E. uzavretej dňa 4. septembra 2018 v zmysle § 13 ods.1 písm. b) a nasl. zákona č. 274/2009 Z. z. Právna otázka posúdenia, či boli alebo neboli dodržané ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. v procese prijímania uznesenia zhromaždením vlastníkov poľovných revírov, je len otázkou predbežnou vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru. Zároveň poznamenal, že prijímanie uznesení a úkony vykonané na zhromaždení vlastníkov spoločného poľovného revíru, ktoré predchádzajú uzatvoreniu zmluvy vlastníkov poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní, sa posudzujú v klasickom občianskoprávnom konaní podľa ustanovení Civilné sporového poriadku. Tieto otázky súd riešiť ako otázky predbežné a to v konaní o neplatnosť zmluvy, ktoré konaniepriamo predpokladá právny predpis v zmysle § 17 ods. 1 písm. e) zákona č. 274/2009 Z. z. Vyhovením žaloby by žalobca nedosiahol žiadnu zmenu svojho právneho postavenia, pretože príslušný okresný úrad by už zaevidovanú zmluvu na základe rozhodnutia súdu v znení žalobného petitu tak ako sa ho domáhal žalobca nevyradil z evidencie. Vychádzajúc z § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z. zmluva o užívaní poľovného revíru môže zaniknúť aj rozhodnutím súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetom súdneho konania by malo byť posúdenie platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru a nie uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré uzatvoreniu tejto zmluvy predchádzali. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP a zásadou úspechu vyplývajúcou z § 255 CSP. Žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej len,,dovolateľ"), ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, namietaním nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu, ktorým mu malo byť znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím mu bola odňatá možnosť súdnej ochrany, čo považoval za porušenie ústavou garantovaných práv. Argumentoval tým, že z jeho žaloby, ako aj z pripojených listín vyplýva, že je významným vlastníkom nehnuteľností, ktoré možno charakterizovať ako poľovné pozemky v poľovnom revíri E.. Okrem pozemkov, ktoré mal priamo vo vlastníctve, mal podpísané aj splnomocnenia vlastníkov poľovných pozemkov na ich zastupovanie na valnom zhromaždení. Žalovaní 1/ a 3/ mali podľa všetkého dostatočný počet splnomocnení na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov, ale nemali dostatok splnomocnení na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré by oprávňovali prijímať rozhodnutia na takomto zhromaždení. Tieto tvrdenia preukázal i príslušnými listinami, kde žalovaní zastupovali aj vlastníkov, ktorí buď zomreli, resp. vykazovali u niektorých vlastníkov takú výmeru, s ktorou podľa katastra nehnuteľností nedisponovali. Po odpočítaní týchto splnomocnení by žalovaní disponovali vlastníkmi práva iba k 48,33 % z celkovej výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri E.. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto nespĺňali podmienky v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z. na rozhodovanie na valnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, preto aj práve v tomto smere navrhol vykonať príslušné dokazovanie. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu sa s jeho obsahom nestotožnili. Napadnutý rozsudok považovali za vecne správny. Poukázali na to, že uplatnenú žalobu je nutné subsumovať pod § 137 písm. d) CSP, teda ako žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorú skutočnosť navyše konštatoval aj samotný žalobca. Žaloba o určenie právnej skutočnosti je prípustná len v prípade existencie osobitného predpisu, pričom žalovaní nemajú vedomosť o tom, že by takýto osobitný predpis existoval. Poukázali na právnu úpravu vyplývajúcu z § 5, § 11, § 16 zákona č. 274/2009 Z. z., ktoré citovali. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej normy žalobca argumentoval dôvodovou správu k zákonu č. 274/2009 Z. z., pričom slovné spojenie,,úrad bude uzatvorenú zmluvu len evidovať", interpretoval nesprávne. Príslušný okresný úrad rozhodujúci o žiadosti o evidenciu zmluvy a užívaní poľovného revíru nie je povinný vykonať žiadne dokazovanie a riadi sa výlučne obsahom notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov. Žalovaní preto považovali argumentáciu žalobcu za scestnú a absolútne nesúladnú s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (sp. zn. 4Sžo/72/2014, 4Sžr/73/2016). Zdôraznili, že úlohou orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva je vychádzať z princípu materiálnej pravdy a prihliadať na notársku zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov výlučne ako na listinu, ktorou notár osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a nie to, či boli alebo neboli splnené podmienky na zaevidovanie zmluvy. V súvislosti s právnym charakterom a záväznosťou notárskej zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zdôraznili, že úlohou notára nie je skúmať vlastnícke vzťahy, resp. oprávnenie osôb zastupovať sa navzájom, ale opis priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Notár len osvedčuje takú skutočnosť, ktorú je schopný vnímať svojimi zmyslami, priebeh zhromaždenia zaznamenáva do notárskej zápisnice, ktorého bol svedkom a jeho úlohou nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred nim udiali, ani konštatovať, či priebeh deja bol v súlade so zákonom, s inými právnymi predpismi alebo pravidlami. Pokiaľ Okresnýúrad K. relevantnú zmluvu o užívaní dotknutého poľovného revíru zaevidoval, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a teda postupoval v súlade so zákonmi a inými predpismi, ktoré sa na daný prípad vzťahujú, resp. rešpektoval zásadu materiálnej pravdy. Podotkol, že príslušný správny orgán je oprávnený, aj povinný zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať len za splnenia zákonom stanovených podmienok. K namietanému posúdeniu neexistencie naliehavého právneho záujmu ďalej uviedol, že dôkazom o jeho neexistencii je najmä to, že žalobca ani nepostrehol, že medzičasom dňa 5. decembra 2019 došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá vzišla z rozhodnutí prijatých na relevantnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobcovi navyše nič nebránilo v možnosti zvolenia nového zhromaždenia vlastníkov a poľovných revírov. Navyše podotkli, že ako dôvod zamietnutia žaloby do úvahy prichádza nesprávny okruh pasívne legitimovaných strán. Účastníkmi zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov a určenia neplatnosti rozhodnutí, ktorých sa žalobca domáha, boli osoby uvedené v listine prítomných tvoriacich prílohu žaloby, kde zďaleka nie sú len žalovaní. Navyše účastníkmi relevantnej zmluvy o užívaní poľovného revíru na strane prenajímateľa sú v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. všetci vlastníci poľovného revíru. Poukázali na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2002, 3Cdo/158/2000. Uplatnenú argumentáciu žalobcu v dovolaní považovali za neakceptovateľnú. Zamietnutím žaloby z dôvodu jej neprípustnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, nedošlo k porušeniu zásady denegatio iustitiae. Navrhli dovolanie zamietnuť. Uplatnili si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

9. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené v podanom dovolaní.

10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

1 2. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, d) ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši, odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (sp. zn. 5Cdo/264/2007, sp. zn. 5Cdo/31/2011, sp. zn. 4Cdo/ 111/2008).

15. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia vlastníkov poľovného revíru E. odôvodňoval tým, že nevydaním rozhodnutia, ktorého sa domáhal by sa užívateľom spoločného poľovného revíru E. stal Slovenský pozemkový zväz, Poľovnícke združenie E., čím by sa mu odňala možnosť realizovať zvolanie nového zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré by určilo za užívateľa predmetného poľovného revíru inú poľovnícku organizáciu. Napadnutým rozhodnutím odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením neexistencie procesnej podmienky prípustnosti žaloby na určení právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti poznamenal, že predmetom sporu nebola žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru E. uzatvorená dňa 4. septembra 2018 v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z., preto posúdenie, či boli alebo neboli dodržané právne podpisy v procese prijímania uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri a určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov konaného dňa 4. septembra 2018, by bolo vo vzťahu k namietanej neplatnosti zmluvy, posúdené ako predbežná otázka, čo priamo predpokladá ustanovenie § 17 ods. 1 písm. e) zákona č. 274/2009 Z. z. Vyhovením žalobnému návrhu by žalobca nedosiahol žiadnu zmenu svojho právneho postavenia, pretože príslušný okresný úrad by už zaevidovanú zmluvu nazáklade rozhodnutia súdu v znení žalobného petitu nevyradil z evidencie v zmysle § 17 ods. 1 písm. e) zákona č. 274/2009 Z. z. Zmluva o užívaní poľovného revíru môže zaniknúť aj rozhodnutím súdu v zmysle § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 274/2009 Z.z. Z dôvodu nesplnenia procesnej podmienky prípustnosti určovacej žaloby, preto žaloba bola zamietnutá bez toho, aby sa súdy zaoberali jej dôvodnosťou.

16. Podstata dovolacej argumentácie spočívala v nesúhlase dovolateľa s posúdením neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. d) CSP, ako aj v nevykonaní navrhnutých dôkazov.

17. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je právny záujem na požadovanom určení, na skúmaní ktorého súdy nižších inštancií založili svoje rozhodnutie. Právny záujem procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť (R 17/1972).

18. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis (napr. Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov).

19. Naliehavý právny záujem nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva (R 22/2017). 20. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP (R 54/2012). Nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá, lebo nemá základ vo vade konania v zmysle § 420 písm. f) CSP a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Z tohto dôvodu preto prípustnosť a ani dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je daná.

21. Ani namietané nevykonanie navrhnutých dôkazov dovolací súd nepovažoval za relevantné. Súdy nižších inštancií prioritne posudzovali splnenie procesnej podmienky prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 CSP, preto z dôvodu nesplnenia uvedenej podmienky v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo dôvodné zaoberať sa vecou samou. 22. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). 23. Na základe uvedeného dovolací súd dovolanie odmietol ako neprípustné v súlade s § 447 písm. c) CSP.

24. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaných v dovolacom konaní, ktorým priznal nárok na ich náhradu proti žalobcovi v plnom rozsahu v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.