6Cdo/5/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu O. T., nar. XX. X. XXXX., bývajúceho v T., A., zastúpeného advokátskou kanceláriou mzlegal, s. r. o., so sídlom v Malackách, Bernolákova 2425/2, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Miroslav Zobok, proti žalovanej O. S., bývajúcej v J., J., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Čarnogurský ULC s. r. o., so sídlom v Bratislave, Tvarožkova 5, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Mag. Ján Čarnogurský, o zaplatenie 40 000 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21C/158/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2017 sp. zn. 10Co/50/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 21C/158/2010-620 z 28. septembra 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 40 000 Eur s príslušenstvom, predstavujúcej podľa tvrdenia žalobcu pôžičku, ktorú mal žalovanej poskytnúť postupnými vkladmi na jej účet a ktorú sa zaviazala vrátiť v dohodnutej dobe. Zamietnutie žaloby odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovanou, keď nepreukázal, že ním vkladané finančné prostriedky na bankový účet žalovanej boli ním poskytnutou pôžičkou.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu v záhlaví označeným rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa v celom rozsahu aj s jeho odôvodnením, a teda i so záverom, že žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovanou.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby tentorozsudok zmenil. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Namietal, že odvolací súd rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, podľa ktorej zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a pre vznik právneho vzťahu z pôžičky sa vyžaduje aj skutočne odovzdanie jej predmetu dlžníkovi. Vyčítal odvolaciemu súdu, že zjavne prehliadol, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a táto skutočnosť mala za následok nesprávne posúdenie otázky dôkazného bremena.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie pre neprípustnosť odmietnuť, resp. ho ako nedôvodné zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, pristúpil k skúmaniu aj ďalších podmienok a predpokladov jeho prípustnosti, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Základným predpokladom prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. je v prvom rade to, že dovolaním je napadnuté nesprávne právne posúdenie veci v takej právnej otázke, ktorú odvolací súd riešil a od vyriešenia ktorej záviselo jeho rozhodnutie.

10. V prejednávanej veci odôvodnil dovolateľ uplatnený dovolací dôvod tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorou je otázka charakteru zmluvy o pôžičke, k vzniku ktorej ako reálneho kontraktu nestačí len dohoda zmluvných strán o pôžičke, ale vyžaduje sa aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie však vyplýva, že od vyriešenia uvedenej právnej otázky nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. V predmetnej veci súdy v základnom konaní nespochybnili, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku na strane 7 v bode 25, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, výslovne uviedol, že zmluva o pôžičke má reálnu povahu, čo znamená, že vznik pôžičky vyžaduje nielen dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu bola iná otázka, a to otázka, či zistený skutkový stav umožňoval záver o preukázaní samotného uzavretia zmluvy, t. j. dohody o pôžičke medzi stranami. V tejto súvislosti súdy v základnom konaní dospeli k záveru, že zistený skutkový stav takýto záver neumožňoval, pričom poukazovali okrem iného na to, že žalobca nepreukázal, že ním vkladané finančné prostriedky na účet žalovanej boli poskytnutím predmetu pôžičky. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že je potrebné rozlišovať medzi situáciou, keď je preukázaná existencia dohody o pôžičke, resp. dohody smerujúcej k vzniku právneho vzťahu zpôžičky, no nie je preukázané aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, od situácie, keď nie je preukázaná existencia samotnej dohody o pôžičke. Až v prípade preukázania takejto dohody sa stáva relevantným aj preukázanie odovzdania predmetu pôžičky. Keďže v preskúmavanej veci bola dovolaním napadnutá právna otázka, od ktorej nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nebol splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z citovaného ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo a nemohlo závisieť ani od riešenia ďalšej právnej otázky uvedenej v dovolaní, a to od otázky týkajúcej sa toho, že strany nie sú povinné uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Odvolací súd sa totiž uvedenou otázkou nezaoberal, a vzhľadom k nepochybnému skutkovému vymedzeniu uplatneného nároku v žalobe ako nároku z pôžičky, ani nemal dôvod sa ňou zaoberať.

12. Vzhľadom na nesplnenie predpokladu prípustnosti dovolania spočívajúceho v napadnutí nesprávneho právneho posúdenia veci v takej právnej otázke, ktorú odvolací súd riešil a od vyriešenia ktorej záviselo jeho rozhodnutie, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) C. s. p. odmietol.

13. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti žalobcovi zaplatiť jej náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.