6Cdo/48/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. G., s miestom podnikania v Bratislave, Rusovská cesta 3674/13, IČO: 43 575 714, proti žalovaným 1/ N.. Y. U., nar. XX. XX. XXXX a 2/ N.. Y. U., nar. XX. XX. XXXX, obom bývajúcim v X., Z. X, obom právne zastúpeným advokátskou kanceláriou Matejka Friedmannová s. r. o., so sídlom v Bratislave, Dunajská 48, IČO: 47 248 998, v mene ktorej koná JUDr. Ondrej Matejka, advokát a konateľ, o zaplatenie sumy 2.760,61 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 49C/90/2012, o dovolaní žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. júla 2018 sp. zn. 15 Co 157/2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11. júla 2018, č. k. 15 Co 157/2018-289, z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie) rozsudkom z 23. februára 2018, č. k. 49C/90/2012-265, uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet vlastníkov bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici Z. Č.. X-X v X. (ďalej len „bytový dom“), istinu vo výške 2.760,61 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9% p. a. odo dňa 12. 04. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podanou žalobou sa právny predchodca žalobcu ako správca bytového domu domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 2.858,90 eur s príslušenstvom, ako i na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu nepoukazovali za obdobie od roku 2006 až 2011 mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním predmetného bytu v predpísaných výškach a termínoch, čím im ku dňu 30. januára 2012 vznikol nedoplatok v celkovej výške 2.858,90 eur. Uznesením súdu prvej inštancie z 18. marca 2016, č. k. 49C/90/2012-232 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2017, č. k. 3 Co/226/2016-252, súd prvej inštancie zastavil konanie v časti istiny v sume 98,29 eur a pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.760,61 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9% p. a. odo dňa 31. januára 2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo kpredmetnému bytu v bytovom dome na základe kúpnej zmluvy zo 14. septembra 2005. Správu bytového domu vykonával v tom čase právny predchodca žalobcu. Žalovaní boli v zmysle §8a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) povinní ako noví vlastníci bytu pristúpiť k zmluve o výkone správy. Absencia podpisu žalovaných na zmluve o výkone správy však nemá za následok jej neplatnosť, ako tvrdili žalovaní v rámci svojej procesnej obrany. Žalovaným vznikla podľa § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a v súlade so zmluvou o výkone správy povinnosť poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností. Zároveň podľa § 10 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako vlastníci bytu mali povinnosť mesačne vopred uhrádzať na účet správcu úhrady za plnenia, všetko v lehote do 20. dňa v mesiaci vopred. Napriek tomu, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k bytu dňa 14. septembra 2005, svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona si neplnili, keď za rok 2005 a 2006 neuhradili žiadne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a neuhradili preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. V konaní žalovaní nepopreli, že až dňa 12. marca 2007 uhradili za rok 2005 sumu po prepočte na menu eur vo výške 186,02 eur, za rok 2006 sumu 830,51 eur, a zároveň až týmto dňom uhradili mesačné zálohové platby za mesiac január 2007 (ktoré mali byť uhradené do 20. decembra 2006), za mesiac február 2007 a marec 2007 v celkovej sume 223,06 eur, a následne hradili mesačné zálohové platby v sume 74,35 eur. Námietky žalovaných, že nehradili mesačné zálohové platby iba z dôvodu, že im neboli zálohové predpisy a vyúčtovania doručené na správnu adresu, boli súdom prvej inštancie v rámci dokazovania vyvrátené.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 11. júla 2018 sp. zn. 15 Co 157/2018 odmietol odvolanie žalovaných a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Dôvodom odmietnutia odvolania žalovaných odvolacím súdom bola skutočnosť, že žalovaní odôvodnili odvolanie ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez vymedzenia skutkových dôvodov odvolania, bez uvedenia, v akom rozsahu odvolanie podávajú a bez odvolacieho návrhu. Odvolací súd preto odvolanie odmietol ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Súd prvej inštancie vykonal pokus o odstránenie vád odvolania uznesením zo 4. mája 2018, č. k. 49C/90/2012-281, ktoré bolo doručené obom žalovaným dňa 12. júna 2018. Uvedené uznesenie obsahovalo okrem opisu, ako majú vady odvolania odstrániť, aj následok ich neodstránenia. Žalovaní po doručení uznesenia súdu prvej inštancie vady neodstránili a odvolanie nedoplnili o skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, v akom rozsahu napádajú rozhodnutie súdu prvej inštancie, v čom má byť toto rozhodnutie nesprávne a neuviedli, čoho sa odvolaním domáhajú.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie v celom rozsahu. Dovolanie odôvodnili dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) C. s. p., t. j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolatelia v dovolaní uviedli, že súd prvej inštancie doručoval uznesenie, ktorým vyzýval žalovaných na doplnenie odvolania, prostredníctvom poštového podniku Slovenská pošta, a. s., ktorý údajne doručoval predmetné uznesenie dňa 18. mája 2018. Opakované doručovanie vykonával dňa 21. mája 2018 (oba dni boli pracovné), a následne uložil zásielku na pošte v zmysle Poštových podmienok, všeobecná časť, vnútroštátny styk, účinných od 1. apríla 2018. Následne poštový podnik vrátil súdu prvej inštancie poštovú zásielku ako neprevzatú v odbernej lehote dňa 12. júna 2018, čím mal súd prvej inštancie uznesenie za doručené v zmysle fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 C. s. p. V zmysle Poštových podmienok uloženie zásielok na pošte poštový podnik oznámi adresátovi formou písomného oznámenia o uložení zásielok, pričom toto oznámenie zanechá na odovzdávacom mieste zásielky. Týmto miestom je spravidla schránka adresáta, pričom na oznámenie o uložení zásielky sa nalepuje časť čiarového kódu, ktorým je zásielka špecificky a nezameniteľne označená. V prípade, že si adresát príde vyzdvihnúť zásielku na pošte, naskenuje sa časť čiarového kódu na oznámení o uložení zásielky, a následne sa zásielka odovzdá adresátovi. Žalovaní v dovolaní uviedli, že poštový podnik zodpovedný za doručenie uznesenia o doplnení odvolania si nesplnil svoje povinnosti poštového doručovateľa. Poštový podnik síce doručoval uznesenie dňa 18. a 21. mája 2018, avšak tietodni boli pracovnými dňami a ani jeden zo žalovaných zásielku neprebral, nakoľko boli v práci. Z daného dôvodu poštový doručovateľ mal zanechať žalovaným oznámenie o uložení zásielky (žltý lístok) s časťou čiarového kódu určeného pre oznámenie o uložení zásielky v poštovej schránke žalovaných. Poštový podnik si však nesplnil povinnosť zanechať oznámenie o uložení zásielky, čo preukazuje aj neporušenosť čiarového kódu označujúceho zásielku, t. j. nie je odtrhnutá časť čiarového kódu, ktorá je určená pre zanechanie oznámenia o uložení zásielky na pošte. Súd prvej inštancie tak nedoručil žalovaným uznesenie o doplnení odvolania, čím nesplnil povinnosť súdu vyplývajúcu z § 373 ods. 1 C. s. p. Dovolatelia vzhliadli naplnenie dovolacieho dôvodu aj v nedodržaní ustanovení § 11 a § 124 C. s. p., podľa ktorých sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Súd prvej inštancie a odvolací súd nepreskúmali odvolanie podľa jeho obsahu, keď uviedli, že v odvolaní absentujú náležitosti odvolania, ktorými sú rozsah, v akom sa rozsudok napáda a odvolací návrh. Žalovaní v bode 16. odvolania uviedli, že „odmietajú platiť úroky z omeškania za stav, ktorý nespôsobili, rovnako aj súdne trovy žalobcu“, a následne uviedli „znova sa objavila sporná čiastka, a navyše tam boli vpašované tie dve zálohové platby naviac“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní napadli rozsudok v rozsahu úrokov z omeškania, rozhodnutia o trovách a rozporovali aj výšku istiny v rozsahu dvoch zálohových platieb. V bode 15. odvolania žalovaní uviedli, že „žiadajú na základe vyššie uvedených skutočností, aby bol celý prípad znova riadne a objektívne preskúmaný...požadujú objektívne posúdenie všetkých dôkazov a vyjadrení, ktoré uviedli vo svoj prospech počas jednotlivých pojednávaní“. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaní v odvolaní žiadali zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak by súdy posúdili odvolanie žalovaných podľa obsahu, bolo by zrejmé, že spĺňa náležitosti odvolania. Dovolaciemu súdu žalovaní navrhli, aby zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, t. j. na doručenie uznesenia o doplnení odvolania žalovaným.

4. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 6. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

7. V danom prípade dovolatelia uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

10. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno iba v prípadoch Civilným sporovým poriadkomvýslovne stanovených napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 217/2018, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012). 11. Dovolatelia vidia porušenie svojho práva na spravodlivý proces v tom, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že im nebolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie zo 4. mája 2018, č. k. 49C/90/2012-281, ktorým ich súd prvej inštancie vyzýva na doplnenie odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie. V dôsledku predmetného nedoručenia nedošlo k doplneniu odvolania zo strany žalovaných a odvolací súd ich odvolanie odmietol z dôvodu, že neobsahovalo náležitosti podľa § 363 C. s. p. a pre vady odvolania nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať.

12. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že otázka správneho doručovania písomností vôbec, o to viac otázka doručovania predvolaní na pojednávanie, ďalšie úkony súdu či znalcov, vrátane doručovania rozhodnutí, je podstatná pre naplnenie práva na spravodlivý proces a prístup k súdu podľa C. s. p., rovnako ako podľa Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto súdy musia venovať doručovaniu náležitú pozornosť.

13. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie zo 4. mája 2018, č. k. 49C/90/2012-281, ktorým súd prvej inštancie vyzýval žalovaných na doplnenie odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie, bolo podľa obálok na č. l. 284 a 286 doručované žalovaným na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky prvýkrát neúspešne 18. mája 2018. Opakované doručenie sa uskutočnilo 21. mája 2018 a týmto dňom boli zásielky uložené na pošte. Skutočnosť, či oznámenia o uložení zásielok (tzv. žlté lístky) skutočne neboli vložené do poštovej schránky žalovaných, nie je možné preveriť. Avšak aj z tvrdenia žalovaných uvedeného v dovolaní vyplýva, že túto skutočnosť je možné preveriť na základe toho, že nie je odtrhnutá časť čiarového kódu, ktorá je určená pre zanechanie oznámenia o uložení zásielky na pošte. Z obálok pripojených na č. l. 284 a 286 dovolací súd zistil, že predmetná časť čiarového kódu na obálkach skutočne nebola odtrhnutá. Z uvedeného je možné konštatovať, že uznesenie s výzvou na doplnenie odvolania nebolo žalovaným účinne doručené, a zároveň neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 C. s. p.

14. Podľa § 373 ods. 1 C. s. p., ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

15. Nedoručením uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyzýval odvolateľov na doplnenie náležitostí odvolania, došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, a tým aj k zásahu do procesných práv žalovaných takej intenzity, ktorá dosahuje mieru porušenia práva na spravodlivý proces.

16. Keďže dovolací súd dospel k záveru, že bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdu žalovaným znemožnené uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p., dovolaniu vyhovel podľa ustanovenia § 449 ods. 1 C. s. p., napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude doručiť uznesenie z č. l. 280, ktorým vyzve žalovaných (v procesnom postavení odvolateľov), aby v stanovenej lehote 10 dní odo dňa jeho doručenia doplnili odvolanie a odstránili tak jeho vady, pre ktoré nie je možné pokračovať v odvolacom konaní. Zároveň ich poučí o následkoch neodstránenia vád odvolania. Následne súd prvej inštancie vec opätovne predloží odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

18. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia nepovažoval dovolací súd za potrebné vyjadrovať sa k ďalším dovolacím námietkam žalovaných.

19. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 C. s. p.). Akdovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 C. s. p.). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.).

21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.). 22. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.