UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu V. F., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho v X., X., zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, proti žalovanej H. V., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v X., X., zastúpenej JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 18/23, o uvoľnenie časti parcely a odstránenie plota, studne, pivnice a vodovodnej prípojky, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/27/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/207/2016 zo 17. mája 2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Považská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) prvým výrokom rozsudku z 3. decembra 2015 č. k. 4C/27/2012-212 zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal o uloženie povinnosti uvoľniť časť parcely, o odstránenie plota, studne, pivnice a vodovodnej prípojky, druhým výrokom zamietol vzájomnú žalobu žalovanej o určenie vlastníckeho práva a rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu proti prvému výroku rozhodnutia prvoinštančného súdu rozsudkom zo 17. mája 2017 sp. zn. 17Co/207/2016 potvrdil predmetný výrok rozsudku súdu prvej inštancie a rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že záver prvoinštančného súdu považuje za vecne správny.
2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a c) zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Odvolací súd podľa jeho názoru dostatočne a v jednotlivých súvislostiach nevyhodnotil dôkazy vykonané súdom prvej inštancie. Ďalej namietal, že žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nedokázala svoje tvrdenia a rozhodnutie odvolacieho súdupovažuje za nezákonné a v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov. Žiadal preto rozsudok odvolacieho súdu ako aj prvoinštančného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a zároveň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), ktorá je zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
5. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a c) C. s. p., teda z toho, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 432 ods. 1 C. s. p.), pričom jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá je dovolacím súdom riešená rozdielne.
6. Uplatnený dovolací dôvod však nevymedzil spôsobom vyplývajúcim z § 432 ods. 2 C. s. p., t. j. neuviedol, ktorú právnu otázku riešil odvolací súd nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva, ale namietal, že odvolací súd dostatočne a v jednotlivých súvislostiach nevyhodnotil dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, jeho rozhodnutie je nezákonné a v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov a tiež že žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nedokázala svoje tvrdenia. Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ vo svojej podstate nenamietal právne posúdenie veci odvolacím súdom, ale jeho skutkové závery, ktoré nie je dovolací súd oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle ust. § 442 C. s. p. je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.
7. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle ust. § 432 ods. 1 C. s. p. nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Len konkrétne označenie právnej otázky korešpondujúcej s právnym posúdením veci, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd pri jej riešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo či táto otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 podľa písm. a/ a c/ C. s. p.).
8. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové, preto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok.
9. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie podľa ust. § 447 písm. f) (druhá časť vety) C. s. p. odmietol, pretože dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom vyplývajúcim z ust. § 432 C. s. p. V uvedenej súvislosti považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie veci zakladá prípustnosť dovolania len ak sú splnené predpoklady uvedené v § 421 ods. 1 pod písm. a), b) alebo c) C. s. p. Skúmanie týchto predpokladov prípustnosti dovolania vyžaduje riadne vymedzenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, spôsobom upraveným v § 432 C. s. p., pretože dovolací súd je dovolacími dôvodmi v zmysle § 440 C. s. p. viazaný. Nie je teda možné uplatniť dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 C. s. p. a pritom v dovolaní namietať vo svojej podstate skutkové zistenia odvolacím súdom, ktoré dovolací súd nie je oprávnený v zmysle ust. § 442 C. s. p., tak ako bolo vyššie uvedené, posudzovať.
10. Dovolací súd ďalej poznamenáva, že napriek tomu, že dovolateľ formálne označil za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci, v skutočnosti, vychádzajúc z obsahu dovolania, odôvodnil tentomimoriadny opravný prostriedok nesprávnym hodnotením dôkazov a v dôsledku toho nesprávnymi skutkovými zisteniami odvolacieho súdu. Takéto odôvodnenie dovolania však nespĺňa náležitosti vyplývajúce z § 428 C. s. p., t. j. odôvodnenie dovolania dovolacími dôvodmi, keďže nesprávne hodnotenie dôkazov a nesprávne skutkové zistenia nie sú dovolacím dôvodom v zmysle príslušných ustanovení C. s. p. o dovolaní. Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie dovolania aj podľa § 447 písm. d) C. s. p.
11. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti dovolateľovi zaplatiť jej náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.