6Cdo/46/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne G. N., nar. X. X. XXXX, bývajúcej v E. Č.. XXX, v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Podzámska 32, proti žalovanému P. P., nar. X. X. XXXX, bývajúcemu v E. Č.. XXX, v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 28, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9C/185/2013, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. septembra 2017 sp. zn. 6Co/409/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 20. júna 2016 sp. zn. 9C/185/2013 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozsudku a vyporiadal ich tak, že žalovaný sa stáva výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu žalobkyne o veľkosti 1 k celku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 30.000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok na účet okresného súdu a zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania k rukám jej právnej zástupkyni. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uviedol, že ide o neexistujúci právny úkon, na ktorý nemohol prihliadnuť. Na základe tejto dohody nebol totiž podaný návrh na vklad vlastníckeho práva Okresnému úradu Nové Zámky katastrálnemu odboru v lehote troch rokov od jej podpísania. K meritu veci uviedol, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu každý v jednej polovici k celku, že obe strany sporu súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, že žalobkyňa navrhla vyporiadanie vykonať formou prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, a že žalovaný súhlasil, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho vlastníctva. Sporná medzi stranami zostala výška náhrady za spoluvlastnícky podiel (žalobkyňa žiadala priznať náhradu v sume 30.000 eur), keď podľa tvrdenia žalovaného sám investoval do rozostavanej stavby, na ktorú boli celkove vynaloženéfinančné prostriedky vo výške 70.120,10 eur, sumu 59.174,71 eur, čo žiadal zohľadniť pri stanovení výšky náhrady požadovanej žalobkyňou. Pokiaľ ide o financovanie stavby vychádzal zo zistenia, že v čase začatia výstavby domu v roku 2007 účastníci žili spolu ako partneri, že sa dohodli na spoločnom financovaní stavby v rovnakom podiele a že po ukončení spolužitia v roku 2010 sa žalovaný v prehlásení z 2. 4. 2011 zaviazal zaplatiť žalobkyni do 31. 3. 2012 jej podiel na nehnuteľnostiach sumou 30.000 eur, čo bolo neskôr pojaté aj do dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že on výlučne sám investoval do stavby ním tvrdenú peňažnú sumu. Uviedol, že žalovaným doložené listinné dôkazy s platbami vystavenými na jeho meno, ktoré boli vykonávané rôznymi súkromnými podnikateľmi za účelom nákupu materiálu alebo za vykonané práce, resp. že on odovzdával v hotovosti zálohy na materiál a stavbu domu svedkovi E. F., ešte nedokazujú, že tieto peniaze boli výlučne jeho. Ani skutočnosť, že mu bola vyplatená z doplnkového dôchodkového sporenia v Tatra banke, a. s. suma 1.511,32 eur nepreukazuje, že tieto peniaze použil na stavbu domu. Žalovaný nepredložil v konaní žiaden listinný dôkaz o darovaní finančných prostriedkov v sume 12.016,20 eur jeho rodičmi, ktoré prostriedky boli rodičom poskytnuté na základe nimi uzavretej úverovej zmluvy na úplne iný účel. Nepovažoval preto žalovaným tvrdenú sumu výlučne ním vynaložených investícií do stavby domu za preukázanú a dôvodnú. Keďže žalovaný neuplatnil v tejto veci nárok na zaplatenie ním vynaložených investícií formou vzájomného návrhu, nebol ani dôvod osobitne o takomto návrhu rozhodnúť. Podľa okresného súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo možné presne číselne stanoviť, ktorý z účastníkov konania sa akým finančným obnosom podieľal na stavbe rozostavaného domu. Pri stanovení primeranej náhrady vychádzal preto zo všeobecnej ceny nehnuteľností v dobe rozhodovania určenej znaleckým posudkom vo výške 64.900 eur, pričom náhradu určil zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci. Žalobkyňa požadovala v súlade s pôvodnou dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva náhradu v sume 30.000 eur. Okresný súd považoval túto náhradu, aj vzhľadom na všeobecnú cenu nehnuteľnosti stanovenú znaleckým posudkom, za primeranú a spravodlivú. Žalobe preto v celom rozsahu vyhovel. Vec právne posúdil podľa § 141 ods. 1 a ods. 2 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. septembra 2017 sp. zn. 6Co/409/2016 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozsudku a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovanému uložil povinnosť titulom vyporiadania spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni sumu 30.000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok na účet okresného súdu a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. K zneniu výroku jeho rozsudku poznamenal, že hoci sa v ňom uvádza zmena prvoinštančného rozsudku, svojou povahou ide o potvrdzujúci rozsudok. Zmena spočívala len v tom, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žalovaný sa stáva výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo veľkosti jednej polovice k celku (prvou časťou výroku došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a preto neexistuje už žiaden podiel). V rámci vyporiadania bolo potrebné žalovaného určiť ako výlučného vlastníka nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uviedol, že strany sporu sa dňa 7.10.2011 dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (výlučným vlastníkom nehnuteľností mal zostať žalovaný s tým, že žalobkyni vyplatí sumu 30.000 eur), no obsahom bolo aj dojednanie, že ak žalovanému nebude poskytnutý potrebný úver a vznikne mu objektívna nemožnosť zaplatiť dohodnuté finančné prostriedky, má právo jednostranne od tejto dohody odstúpiť. Nakoľko nastala táto skutočnosť, žalovaný od dohody odstúpil, pričom tento jednostranný právny úkon bol žalobkyni riadne doručený. Vychádzal z názoru, že strany sporu sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. K meritu veci uviedol, že súd prvej inštancie v danom prípade správne pristúpil k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Pri vyporiadaní správne prihliadol na účelné využitie veci a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému, ktorý o nehnuteľnosti mal záujem, dlhodobo ich užíva a sama žalobkyňa tento spôsob aj navrhovala. Súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom aj pri stanovení hodnoty nehnuteľností, keď ich cenu zisťoval za pomoci znalca, ktorý určil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov v súlade s vyhláškou MS SR č. 254/2010 Z. z. Keďže žalobkyňa sa domáhala titulom vyporiadania vyplatenia sumy 30.000 eur, správne súd prvej inštancie tento jej návrhrešpektoval. Mal za to, že aj ďalšie dôvody uvádzané žalovaným v jeho odvolaní vyriešil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku; jeho argumentáciu považoval za vecne správnu, objektívnu a presvedčivú a preto v podrobnostiach na ňu odkázal. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a len z dôvodov jeho nesprávnej formulácie ho podľa § 392 C. s. p. zmenil.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný. Ako dovolací dôvod uplatnil zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a dovolanie podal tiež z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. Vadu porušenia práva na spravodlivý proces odôvodnil tým, že v rámci konania vzniesol návrh na zohľadnenie investícií vykonaných do spoločnej nehnuteľnosti z jeho strany, ktorý riadne špecifikoval, čo do výšky a účelu jednotlivých investícií. Súd prvej inštancie mal preto o tomto nároku rozhodnúť samostatným výrokom v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012 sp. zn. 4 MCdo 12/2011). Pokiaľ tak neurobil, išlo o nesprávny procesný postup, ktorým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odvolací súd jeho vzájomný návrh požadujúci zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania odignoroval, k námietkam vzťahujúcim sa k nemu sa v rozsudku nevyjadril, čo spôsobuje jeho arbitrárnosť, resp. nepreskúmateľnosť. Okrem toho namietal aj jeho nevykonateľnosť, keďže výrok rozsudku neobsahuje identifikáciu registra, v ktorom sú pozemky ako parcely evidované. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci uviedol, že súd prvej inštancie k (ne)existencii dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nesprávne konštatoval jej neexistenciu z dôvodu uplynutia troch rokov od jej podpísania, keďže nebol v tejto lehote podaný návrh na vklad vlastníckeho práva. Uviedol, že v súčasnosti platné právo nepozná prípad, v ktorom by bolo potrebné k nadobudnutiu účinnosti súkromnej dohody rozhodnutie príslušného orgánu v zmysle § 47 ods. 1 OZ s následkom jej zrušenia podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia. Uvedené ustanovenia sa nevzťahujú ani na rozhodovanie správy katastra. Ak odvolací súd vychádzal zo záveru, že strany sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli, akceptoval zrejme právny názor súdu prvej inštancie, ktorý je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Za nesprávny považoval aj názor konajúcich súdov o neunesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena o ním vynaložených investíciách do spoločnej nehnuteľnosti v sume 59.174,71 eur. V tejto súvislosti namietal, že darovanie peňazí v sume 11.949,81 eur na stavbu rodinného domu získané poskytnutím pôžičky od Poštovej banky jeho rodičom, potvrdili vo svojich výpovediach nielen oni, ale aj sama žalobkyňa, ktorá uviedla, že ďalšiu pôžičku brali rodičia žalovaného cez Poštovú banku. Poukazoval na to, že k listinným dôkazom o jeho investíciách sa vyjadril aj svedok E. F., ktorý potvrdil hodnovernosť predložených listinných dôkazov. Žalobkyňa nielen že nijakým spôsobom hodnoverne nepreukázala, ale ani neuviedla akou konkrétnou sumou, kedy a komu prispela vlastnými finančnými prostriedkami v rámci stavby domu. Napriek tomu súd prvej inštancie konštatoval, že on nepreukázal investovanie sumy 59.174,71 eur do stavby rodinného domu a vychádzal len z tvrdenia žalobkyne, že sa táto mala podieľať na financovaní stavby v jednej polovici. Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu a tiež rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyužila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza nasledovné:

6. Dovolací súd na úvod pripomína, že aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol Civilný sporový poriadok v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možnépreskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 92/2012).

7. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. V preskúmavanej veci je z obsahu dovolania zrejmé, že dovolateľ uplatňuje dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) C. s. p. a tiež dovolací dôvod v zmysle § 432 C. s. p., pričom prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p.

9. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť taký nesprávny postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Podstatou tohto práva je zabezpečiť fyzickým a právnickým osobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva. V zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. je teda relevantný taký nesprávny procesný postup, ktorý vylučuje stranu sporu z realizácie jej procesných oprávnení a ktorý marí možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom (I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 252/04).

10. Pokiaľ dovolateľ porušenie práva na spravodlivý proces odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho protinávrhu na zaplatenie výlučne ním vynaložených riadne vyčíslených investícií vykonaných do spoločnej nehnuteľnosti samostatným výrokom treba v prvom rade uviesť, že žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu žalobkyne zo 17. septembra 2013 síce uviedol jednotlivé položky - finančné čiastky, ktoré mal výlučne sám, resp. spoločne so žalobkyňou vynaložiť na stavbu rodinného domu, tieto však žiadal iba zohľadniť pri stanovení výšky nároku žalobkyne v rámci vyplatenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu stanovenej znalcom. Z tohto podania a ani z jeho ďalších písomných podaní nevyplýva, že by podal návrh na zaplatenie týchto investícií formou vzájomného návrhu v zmysle § 97 ods. 1 O. s. p. Nebol tak splnený základný procesný predpoklad pre to, aby súd prvej inštancie mohol o takomto nároku samostatným výrokom rozhodnúť. Ani v prípade pochybností o správnosti dovolacím súdom uvedenej argumentácie, by žalovaným namietaný nesprávny postup súdu prvej inštancie nemal za následok existenciu zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. Dovolací súd je totiž toho názoru, že z hľadiska prípadného porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces bolo podstatné hlavne to, či sa konajúce súdy jeho tvrdením, že sa výlučne sám podieľal na financovaní zhotovenia domu sumou 59.174,71 eur vecne zaoberali, či vykonali žalovaným navrhnuté dôkazy a či na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania prijali vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalovaného aj príslušný záver. Keďže v tomto smere konajúcim súdom nemožno nič vytknúť, ani prípadná opodstatnenosť ním namietaného procesného postupu by v daných okolnostiach neznamenala jeho vylúčenie z procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

11. Za nenáležité treba považovať aj tvrdenie dovolateľa o arbitrárnosti, resp. nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu, keď sa odvolací súd v dôvodoch rozsudku nevyjadril k jeho námietkam vzťahujúcim sa k vzájomnému návrhu. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k tomuto procesnému postupu síce konštatuje nesprávnosť názoru súdu prvej inštancie, že takýto návrh odznel iba v záverečnej reči jeho právneho zástupcu a že súd prvej inštancie mal o tomto nároku rozhodnúť samostatným výrokom, no neuvádza žiadnu skutkovú a ani právnu argumentáciu, ktorou by bližšie zdôvodnil, v čom spočíva nesprávnosť takéhoto postupu súdu prvej inštancie. Nešlo preto o situáciu, ktorá by vyžadovala, aby odvolací súd k nej podal osobitnú odpoveď.

12. Ani dovolateľom tvrdená nevykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu pre neuvedenie registra, v ktorom sú pozemky ako parcely evidované vo výroku rozsudku, nezakladá porušenie práva na spravodlivý proces. Pokiaľ by aj príslušný okresný úrad odmietol z dôvodu tohto nedostatku zápis do katastra nehnuteľností vykonať, možno dosiahnuť nápravu formou opravy rozsudku v zmysle § 224 C. s. p., keďže ide nepochybne o zrejmú nesprávnosť.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý by sa prejavoval v porušení kogentných procesných ustanovení v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovaného a teda k zmätočnostnej vade podľa § 420 písm. f) C. s. p.

14. Keďže konanie pred odvolacím súdom dovolateľom tvrdenou vadou nebolo postihnuté, dovolací súd pristúpil k posúdeniu prípustnosti dovolania aj z hľadiska ďalšieho ním uplatneného dovolacieho dôvodu.

15. Dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.).

16. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.)

17. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

18. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť splnená jednak podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 C. s. p. a musia byť splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 C. s. p.

19. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p., je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa odvolací súd riešil nesprávne a zároveň je jeho povinnosťou špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd pri riešení tejto právnej otázky odklonil. Len v takomto prípade dovolací súd má totiž možnosť posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sú splnené podmienky odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.).

20. Okrem toho pre všetky prípady vymenované pod písmenami a), b) a c) § 421 ods. 1 C. s. p. platí, že dovolanie je prípustné vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu alebo zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak dovolateľom nastolená otázka je otázkou právnou (v žiadnom prípade sa nepripúšťa riešenie skutkových otázok) a ak ide o takú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie je splnený niektorý z týchto predpokladov prípustnosti, dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V takomto prípade dovolací súd nemôže uskutočniť dovolací prieskum; je tu bez ďalšieho dôvod na odmietnutie dovolania.

21. Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke (ne)existencie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva odvolacím súdom a tiež súdom prvej inštancie treba uviesť, že v zmysle § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka len vtedy, ak nedôjde k dohode. Hmotnoprávnym predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom je, že medzi spoluvlastníkminedošlo k dohode o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22. V preskúmavanej veci spoluvlastníci síce uzavreli dňa 7. 10. 2011 dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, ale žalovaný písomným podaním z 30. 3. 2012 od tejto dohody podľa čl. III ods. 3 dohody odstúpil.

23. Otázku platnosti odstúpenia od zmluvy, a teda či (ne)došlo k zrušeniu zmluvy, súd rieši v konaní ako predbežnú len vtedy, ak je jeho opodstatnenosť medzi stranami sporná (pozri R 1/1979).

24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v tomto konaní platnosť odstúpenia žalovaného od dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nespochybňovala. Práve naopak, uznávala jej platnosť s tým, že práve z tohto dôvodu stratila táto dohoda platnosť (došlo k jej zrušeniu - viď prednes zástupkyne žalobkyne v zápisnici o pojednávaní z 1. 4. 2015 č. l. 151 spisu). Žalobkyňa aj tým, že podala na súd žalobu, ktorou navrhuje zrušiť a vykonať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva jasne dáva najavo, že považuje pôvodnú dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva za zrušenú. Otázka platnosti jednostranného právneho úkonu žalovaného, ktorého následkom bolo zrušenie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva od začiatku (§ 48 ods. 2 OZ), nebola v tomto konaní medzi stranami sporná. Nebol preto ani žiaden dôvod, aby sa konajúce súdy prejudiciálne touto otázkou vôbec zaoberali. Tvrdenie žalovaného, že pre rozhodnutie v merite veci je v tomto konaní podstatné ako predbežnú otázku riešiť otázku platnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. otázku platnosti odstúpenia žalovaného od tejto dohody, je preto zavádzajúce, účelové a ničím nepodložené. O vyslovenej účelovosti (špekulatívnosti) tohto tvrdenia svedčí aj reakcia zástupcu žalovaného na vyššie označený prednes zástupkyne žalobkyne, keď bez akéhokoľvek zdôvodnenia začal tvrdiť, že odstúpenie od dohody považujú za neplatné a z tohto dôvodu je dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva platná.

25. Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené dospel k záveru, že riešenie žalovaným nastolených otázok bolo v posudzovanej veci bezpredmetné, keďže medzi stranami nebola sporná opodstatnenosť odstúpenia žalovaného od dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a teda ani to, že k takejto dohode nedošlo. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto od vyriešenia týchto otázok nezáviselo. Nebol tak splnený jeden zo základných predpokladov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.

26. V prípade námietky dovolateľa o nesprávnej aplikácii ustanovení procesného predpisu, ak strana sporu uplatňuje vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 12/2011, sa dovolací súd nestotožňuje s dovolateľom v tom, že by v danom prípade predmetom sporu mali byť investície vynaložené žalovaným, ktorými došlo k zhodnoteniu (už existujúcej) spoločnej nehnuteľnosti (rodinného domu). Žalovaný totiž nežiadal náhradu investícií vynaložených do už zhotovenej nehnuteľnosti vo forme nákladov na opravu a údržbu veci, resp. na opravu a úpravu veci tak, ako tomu bolo vo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 4 MCdo 12/2011. V tomto konaní na rozdiel od uvedenej veci, žalovaný nesúhlasil s vyplatením sumy 30.000 eur požadovanej žalobkyňou titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa veľkosti jej podielu z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia vynaložil v rámci zhotovenia rodinného domu výlučne sám finančné prostriedky v sume 59.174,71 eur a spoločne so žalobkyňou len v sume 10.945,39 eur, čo žiadal zohľadniť pri stanovení výšky nároku žalobkyne na vyplatenie hodnoty spoluvlastníckeho podielu. Predmetom sporu tu nebolo posúdenie kto, akým spôsobom a v akom rozsahu zhodnotil spoločnú už zhotovenú vec vlastnými investíciami, ale posúdenie toho, či sa žalovaný podieľal na zhotovení veci vlastnými finančnými prostriedkami v ním tvrdenom rozsahu. Nedochádza tu k zhodnoteniu už zhotovenej veci, ale spoluvlastníkmi vložené finančné prostriedky sa premietajú priamo až v zhotovenej veci v jej hodnote (cene). Prípadnú spoluvlastníkom preukázanú disproporciu je preto možné zohľadniť v rámci stanovenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel hlavne, ak disproporcia vzniká v prospech spoluvlastníka, ktorému má byť podľa návrhu vec prikázaná do výlučného vlastníctva.

27. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 12/2011, od ktorého sa podľa žalovaného konajúce súdy mali odkloniť, je na danú vec nepoužiteľné. Pokiaľ sa preto konajúce súdy v súvislosti s aplikáciou príslušných ustanovení procesného predpisu v tomto rozhodnutí vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu neriadili, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu sa neodklonili. Ani v tomto prípade nie je splnený jeden zo základných predpokladov prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., a to odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

28. V súvislosti so záverom odvolacieho súdu, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že výlučne sám vlastnými finančnými prostriedkami sa podieľal na zhotovení stavby rodinného domu v sume 59.174,71 eur, dovolateľ v dovolaní v podstate uvádza, že z predložených listinných dôkazov ako aj z výpovedí vypočutých svedkov vyplýva opak. To znamená, že namieta správnosť skutkových zistení konajúcich súdov ako výsledok hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci skutkový záver. Okrem toho v tejto časti dovolania jeho námietky spočívajú predovšetkým v tom, že konajúce súdy nesprávne vyhodnotili jednotlivé dôkazy, najmä vo vzťahu k dôkazom ním predloženým. Nesprávne zistenie skutkového stavu a ani nesprávne hodnotenie dôkazov ale nezakladá prípustnosť dovolania a nie je ani relevantným dovolacím dôvodom. Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.). Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových). Nemožno preto dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu. Dovolanie žalovaného v tejto časti, v ktorej formálne uviedol, že ho podáva podľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. v spojení s § 432 ods. 1 C. s. p., nespĺňa náležitosti dovolania vyplývajúce z § 428 C. s. p.

29. Treba dodať, že žalovaný v dovolaní ani náležite neuviedol, v čom podľa jeho názoru spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nesprávnym (nedostatočným, neúplným) zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou buď správnosť použitia niektorej právnej normy na daný prípad, alebo správnosť jej interpretácie. Takáto argumentácia ale v dovolaní žalovaného absentuje. V tejto časti vymedzenie dovolacieho dôvodu žalovaným významovo nezodpovedá kritériám uvedeným § 432 ods. 2 C. s. p.

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na vyššie uvedené dôvody, dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. c), d) a f) C. s. p.

31. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal, keďže jej žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli.

32. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.