6 Cdo 43/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. L., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. Š. J., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému MVDr. P. D.,
bývajúcemu v K., za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného S., so sídlom v B.,
v mene ktorej koná A., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.
zn. 13 C 173/2002, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 19. októbra 2010 sp. zn. 6 Co 245/2010 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice – okolie ako súd prvého stupňa rozsudkom z 23. marca 2009 č.k.
13 C 173/2002-167 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 29. júna 2010 č.k. 13 C 173/2002-209
a v spojení s opravným uznesením z 31. augusta 2010, č.k. 13 C 173/2002-217 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13 941,45 eur (420 000,- Sk) do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy tohto konania
na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 3 218,27 eur a na účet Okresného súdu
Košice - okolie sumu 710,35 eur všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Označeným dopĺňacím rozsudkom zamietol žalobu ohľadom úroku z omeškania 17,6 % zo
sumy 13 941,40 eur. Súd žalobe vyhovel, pretože sumu 13 941,45 eur (420 000,- Sk) považoval za adekvátnu strastiam, ktoré žalobca vytrpel.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na odvolanie žalobcu, žalovaného aj
vedľajšej účastníčky rozsudkom z 19. októbra 2010 sp. zn. 6 Co 245/2010 rozsudok súdu
prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením potvrdil. Zároveň 2 6 Cdo 43/2011
odvolacie konanie ohľadom odvolania žalovaného z dôvodu späťvzatia odvolania žalovaným
zastavil a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie napadnutého
prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom.
Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení
k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať 3 6 Cdo 43/2011
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. V tejto súvislosti nepovažoval za právne
významné námietky žalobcu o nepripustení rozšírenia žaloby, pretože o nepripustení zmeny
žaloby rozhodol súd prvého stupňa uznesením z 10. decembra 2004 č.k. 13 C 173/02-67, proti
ktorému nebolo podané odvolanie.
Vzhľadom na to, že žalobca podal dovolanie proti celému rozsudku odvolacieho súdu,
teda aj proti jeho výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, bolo jeho dovolanie v tejto časti aj
subjektívne neprípustné. Žalobca bol totiž v uvedenom výroku úspešný, preto nebol
subjektívne oprávnený na podanie dovolania v tejto časti. Z účelu dovolania totiž vyplýva, že
právo podať dovolanie neprislúcha účastníkovi v neprospech ktorého rozhodnutie
odvolacieho súdu, resp. jeho časť nevyznelo, a ktorý nebol týmto rozhodnutím, resp. časťou,
dotknutý na svojich právach.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému ani vedľajšej účastníčke v súvislosti
s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková