6 Cdo 41/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B., IČO : X., zastúpenej JUDr. L. S., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej Ing. K. V.,

bývajúcej v Ž., zastúpenej G. s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako

konateľ advokát JUDr. P. H., o zaplatenie 143,40 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde

Žilina pod sp.zn. 4 C 60/10, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline  

z 30. septembra 2010 sp. zn. 9 Co 281/2010 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina

z 21. mája 2010 č.k. 4 C 60/2010-62, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne o zaplatenie

sumy 143,40 EUR s prísl., predstavujúcej storno poplatok za zájazd objednaný žalovanou.

Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc  

sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti

konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, že prvostupňový i odvolací súd svoje

rozhodnutia dostatočne neodôvodnili. Namietala najmä, že sa súdy nevysporiadali s jej

argumentmi týkajúcimi sa možnosti nahradenia podpisu žalovanej tzv. mechanickými

prostriedkami a odvolací súd nereagoval na jej žiadosť o pripustenie dovolania. Okrem toho namietala i nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/

O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta

druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania namietanú žalobkyňou, ktorá mala

spočívať v odňatí jej možnosti konať pred súdom tým, že súdy v základnom konaní svoje

rozhodnutia dostatočne neodôvodnili.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil bez toho, aby

svoj právny záver vyvodil z iných právnych konštrukcií či skutočností, pričom svoje

rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa

zrozumiteľným spôsobom vyporiadal aj s odvolacími námietkami žalobkyne týkajúcimi  

sa riešenia právnej otázky - potreby vlastnoručného podpisu žalovanej na zmluve o obstaraní

zájazdu, i námietkami týkajúcimi sa opravy ceny zájazdu, stotožňujúc sa v tomto smere  

so skutkovým zistením súdu prvého stupňa o zmene ceny ako podstatnej náležitosti takejto

zmluvy. Tým, že v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa a na ne poukazuje, prevzal tieto dôvody aj v časti, v ktorej sa uvádza, že nebolo

preukázané podpísanie zmluvy zaručeným elektronickým podpisom, resp., že aj keby takýto

podpis bol, k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Pokiaľ dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu  

aj z dôvodu, že odvolací súd sa nevyporiadal s jej návrhom na pripustenie dovolania, dovolací

súd poznamenáva, že žiadosť účastníka konania na pripustenie dovolania ako mimoriadneho

opravného prostriedku proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nekonštituuje

Občiansky súdny poriadok ako procesné právo účastníka. Je vecou odvolacieho súdu podľa

vlastnej úvahy rozhodnúť, či proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku pripustí dovolanie,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Keďže uvedená žiadosť

účastníka konania nie je právne relevantná, nie je daná ani povinnosť súdu sa ňou

v odôvodnení rozhodnutia zaoberať. Takáto povinnosť nevyplýva ani z ustanovenia § 157

ods. 2 O.s.p. upravujúceho náležitosti odôvodnenia rozsudku. Preto ak odvolací súd

v odôvodnení svojho rozsudku na žiadosť o pripustenie dovolania nereagoval, nezaťažil tým

konanie vadou spočívajúcou v odňatí možnosti žalobkyni konať pred súdom.

Samotné riešenie otázok uzatvorenia, resp. neuzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu,

resp. jej možnej neplatnosti a tým aj celkové právne posúdenie veci, aj keby nebolo správne,

nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., preto prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia nezakladá. Je totiž realizáciou vlastnej rozhodovacej činnosti súdu, ktorou sa

účastníkovi konania neodnímajú žiadne procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Nesprávne právne posúdenie veci je samostatným dovolacím dôvodom v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie

bolo prípustné.  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne ako

neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby sa

mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu iných vád (§ 241 ods. 2  

písm. b/ a c/ O.s.p.).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovanej, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením

jej zástupcu k dovolaniu, nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné  

na účelné bránenie práva.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2011  

  JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová