UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: A., nar. XX. X. XXXX a A. nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, deti rodičov: matky R., bývajúcej v O., N., zast. JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom v Malackách, Pribinova 3 a otca T. A., ktorý má evidovaný pobyt bezdomovca v Meste O., o návrhu matky na zákaz styku otca s deťmi a o návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 9P/85/2012, o dovolaní starého otca T. A. st. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. novembra 2015 sp. zn. 11CoP/127/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudok Okresného súdu Malacky (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zo 17. decembra 2014 č. k. 9P/85/2012-323 v časti výroku týkajúcej sa návrhu na zákaz styku zmenil tak, že zakázal styk otca s maloletým A. a maloletou A.; vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal 7. 3. 2016 starý otec maloletých detí A. (ďalej v texte aj „dovolateľ“) dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd „vykonal nápravu“ tak, že rozsudok odvolacieho súdu zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie, kde budú mať obidvaja rodičia garantované rovnaké práva a v rámci nich aj možnosť vyjadriť sa na pojednávaní, rovnako ako predvolaní svedkovia, vrátane starých rodičov.
3. Dňa 1. júla 2016 nadobudli účinnosť nové procesnoprávne predpisy - zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a zák. č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj„C. m. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe právnej úpravy vyplývajúcej z prechodného ustanovenia § 395 ods. 1, 2 C. m. p., (podľa ktorého ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) už podľa tohto zákona a v zmysle § 2 ods. 1 C. s. p. aj podľa Civilného sporového poriadku. Keďže však dovolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti (vrátane podmienky či bolo podané včas a oprávnenou osobou) bolo potrebné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.) ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom zostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného práva (§ 35 C. s. p.) v prvom rade skúmal, či dovolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou.
5. Podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p., účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia. Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.
6. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že dovolanie podal starý otec detí A., ktorý nebol účastníkom konania, ktoré predchádzalo vydaniu dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (z dikcie citovaného ustanovenia § 240 ods. 1 O. s. p. je zrejmé, že osobou oprávnenou na podanie dovolania je výslovne účastník konania). V danom prípade bol predmetom konania návrh matky na zákaz styku druhého rodiča (otca detí) s maloletými deťmi a zároveň návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, teda konanie priamo nesúviselo s úpravou práv starého otca detí k maloletým deťom A., preto starý otec detí nebol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 9P/85/2012 a v nadväznosti na to ani účastníkom odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 11CoP/127/2015, a teda nebol osobou oprávnenou na podanie dovolania v tejto veci. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že osobou oprávnenou na podanie dovolania by starý otec detí nebol ani v tom prípade, ak by podal dovolanie už za účinnosti C. m. p., pretože podľa § 7 ods. 1, 2 C. m. p. je účastníkom konania ten, koho tento zákon za účastníka označuje alebo (v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu) ten, práva a povinnosti ktorého sú predmetom konania. Predmetom konania na súde prvej inštancie a v nadväznosti na to na súde odvolacom boli, tak ako sa vyššie uvádza, práva a povinnosti rodičov, preto starý otec detí nespĺňa podmienku účastníka konania zakladajúcu oprávnenie podať dovolanie ani podľa novej procesnoprávnej úpravy.
7. Rovnako ako podmienka podania dovolania na to oprávnenou osobou, nebola v danom prípade splnená ani podmienka včasnosti podania dovolania, pretože v zmysle § 240 ods. 1 O. s. p. účastník (osoba oprávnená na podanie dovolania) môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Zo spisu vyplýva, že dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. novembra 2015 sp. zn. 11CoP/127/2015 nadobudol právoplatnosť 2. decembra 2015 a dovolanie bolo podané až 7. marca 2016, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie dovolania.
8. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie dovolateľa podľa § 447 písm. a) a b) C. s. p. ako dovolanie, ktoré nebolo podané oprávnenou osobou a zároveň bolo podané oneskorene, odmietol.
9. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 453 ods. 1 C. s. p. vnadväznosti na ust. § 52 C. m. p., (podľa znenia ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak), tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.