6 Cdo 39/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. F., bývajúceho v B., zastúpeného splnomocnenkyňou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Radlinského 2, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., proti
žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Bratislava, Imricha
Karvaša 1, o 5 807,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
4 C 223/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra
2015 sp. zn. 14 Co 527/2015, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením
potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo
„prvostupňový súd“) z 29. septembra 2015 č. k. 4 C 223/2011-132 (ktorým bola žalobcovi
uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 € za podané odvolanie v zmysle položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov v zákone SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov, ďalej len „sadzobník“ a „poplatkový zákon“) ako vecne
správne (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“). Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil
jeho vecnou správnosťou majúc za to, že žalobcu stíhala poplatková povinnosť pre podanie
odvolania až po nadobudnutí účinnosti novelizácie poplatkového zákona, ktorou bol opustený
inštitút skoršieho vecného oslobodenia konaní vo veciach nárokov zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (zákon č. 286/2012 Z. z.) a rozhodujúcim tu bol čas začatia odvolacieho konania, resp. urobenia podania začínajúceho také konanie (nie čas
začatia konania ako celku).
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca dovolanie (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol
uznesenia súdov oboch nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím mu (postupom odvolacieho i prvostupňového súdu)
možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), majúcim spočívať
v nedostatočnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, v ktorom absentoval dôvod
vyrubenia súdneho poplatku a zároveň v nesprávnom právnom posúdení veci. Mal za to, že
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie mu bola uložená v rozpore so zákonom, keď
v konaniach začatých do 30. septembra 2012 sa s podaním odvolania nespája vznik
poplatkovej povinnosti. Žalobu v prejednávanej veci podal totiž v čase, keď konanie o nej
bolo ex lege (vecne) oslobodené od súdnych poplatkov. Toto oslobodenie sa vzťahuje
na konanie ako celok (teda aj na odvolanie), trvá až do právoplatného skončenia konania
a súdy nižších súdov podľa neho nerešpektujú ústavný princíp právnej istoty (odkaz
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2011 č. k.
IV. ÚS 499/2011-25).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)
skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, a preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v tejto veci neprichádza do úvahy.
Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1
a 2 O. s. p., avšak žalobcom napádané uznesenie nemá znaky žiadneho z týchto uznesení.
Navyše od 1. januára 2015 je podľa § 239 ods. 3 O. s. p. dovolanie (i keby smerovalo proti
uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.) neprípustné (vždy), ak smeruje proti
uzneseniu odvolacieho súdu o súdnom poplatku (v tejto súv. pre prípad záujmu por. i čl. I
bod 11 a čl. IV zákona č. 353/2014 Z. z.).
Žalobcom podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné,
len ak by v konaní, v ktorom bolo dovolaním napádané uznesenie vydané, došlo k niektorej
z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. (zakladajúcich tzv.
zmätočnosť konania). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a/lebo g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba ale
zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 O. s. p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii
vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade
skutočne došlo.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z pohľadu možného výskytu
niektorej či aj viacerých takýchto vád, nezistil však, že by konanie či jeho výsledok
(dovolaním napádané uznesenie) boli postihnuté ktoroukoľvek takouto vadou. To platilo aj o podmienke prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., na ktorú poukazoval
dovolateľ.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie
nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok.
Dovolateľ súčasne namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
i prvostupňovým súdom, to ale (samo osebe) prípustnosť dovolania nezakladá a dovolací súd
by mal možnosť tu uvádzanou námietkou sa zaoberať len vtedy, ak by dovolanie bolo
prípustné.
Pre ozrejmenie právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť
v procesne prípustnom dovolaní (tu por. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne
právne posúdenie veci ale (aj keby tu o taký prípad šlo) prípustnosť dovolania nezakladá
(por. tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011
a 7 Cdo 26/2010).
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nebolo podľa § 239 O. s. p. prípustné,
preukázaná nebola žalobcom tvrdená vada konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p., najvyšší súd
dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
O trovách dovolacieho konania potom podľa § 146 ods. 1 písm. a/ a § 243b ods. 5 vety
prvej O. s. p. v spojení s § 10 a § 12 poplatkového zákona nerozhodoval. Dôvodom pre takýto
postup nebolo iba to, že tu vo vzťahu k otázke urobenej predmetom dovolacieho konania
nešlo primárne o vzťah medzi účastníkmi konania, ale o vzťah poplatníka a štátu (v ktorom
len zhodou okolností bol štát tiež procesným súperom dovolateľa), ale najmä to, že konanie
vo veciach súdnych poplatkov je jedným z konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu a ktoré sa
vyznačujú tiež tým, že v nich právo účastníkov na náhradu trov konania nevzniká zo zákona
(práve podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Bezvýnimočnosť pravidla spôsobuje i nemožnosť
rozhodovania (ktorým môže byť len výber aspoň z dvoch možností a tu je iba jedna),
v dôsledku čoho je i tzv. náhradový výrok v rozhodnutí nadbytočný.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. marca 2016
JUDr. Rudolf Čirč, v. r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová