6 Cdo 389/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne K., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej J., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému H., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 165,97 Eur s príslušenstvom, vedenej   na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 C 83/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2014 sp. zn. 5 Co 317/14 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave   z 30. mája 2014 sp. zn. 5 Co 317/14 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I   zo 7. marca 2014 č. k. 8 C 83/2012-55 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len“ súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) zo 7. marca 2014 č. k. 8 C 83/2012-55, ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, spočívajúceho v nespôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného označeného v žalobe ako „M.“. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou poukazujúc na to, že v predmetnej veci bol za žalovaného označený subjekt nemajúci spôsobilosť byť účastníkom konania, a keďže tento subjekt bol označený úplne, presne, určite a zrozumiteľne, nešlo o vadu žaloby, ale o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.   2

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom a nesprávnym právnym posúdením   veci. Nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, že v danej veci nešlo o vadu návrhu, ale o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Uviedla, že v žalobe označila žalovaného správnym identifikačným číslom (prislúchajúcim H.), ale nie názvom (žalovaného označila názvom M.). Túto chybu v názve žalovaného odstránila z vlastnej iniciatívy písomným podaním zo 6. 7. 2012 tak, že žalovaným je H..  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti   (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).

Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu 3

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie, ktorým bolo zastavené konanie pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny.

Podľa § 79 ods. 1 veta tretia O. s. p., ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Podľa § 43 ods. 1 veta prvá O. s. p.   sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

Z citovaného ustanovenia § 43 ods. 1 veta prvá O. s. p. vyplýva povinnosť súdu skúmať, či podanie nie je nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné, teda, či nie je vadné.   Ak podanie trpí takýmto nedostatkom, je povinnosťou súdu vyzvať účastníka na jeho odstránenie. O nesprávne podanie ide aj vtedy, ak v návrhu na začatie konania (v žalobe) je medzi údajmi označujúcimi účastníka konania – právnickú osobu – rozpor. Tento rozpor môže byť založený napríklad nesúladom medzi názvom právnickej osoby a identifikačným číslom prislúchajúcim subjektu s iným názvom. Pokiaľ totiž identifikačné číslo (IČO) je zákonom vyžadovanou náležitosťou, ktorou musí byť v návrhu označený účastník konania,   ak je ním právnická osoba, potom je povinnosťou súdu skúmať, nielen to, či návrh obsahuje tento údaj (teda samotné IČO), ale aj to, akému subjektu vo verejne prístupných registroch prislúcha uvedené identifikačné číslo, a či medzi názvom tohto subjektu a názvom označeného účastníka konania je zhoda. Ak tomu tak nie je, súd musí dať možnosť tomu, kto podanie urobil, túto vadu odstrániť.  

V preskúmavanej veci bolo zo žaloby zrejmé, že medzi názvom žalovaného a identifikačným číslom bol zjavný rozpor. Za žalovaného bol totiž označený subjekt s názvom „M.“, so sídlom „B.“ a s identifikačným číslom „X.“. Z registra organizácií vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky bolo bez akýchkoľvek ťažkostí zistiteľné, že uvedené IČO prislúcha subjektu s názvom „H.“, so sídlom v B.. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že uvedenú nesprávnosť odstránila sama žalobkyňa písomným podaním zo 6. 7. 2012 ( č. l. 22).

Súd prvého stupňa namiesto toho, aby postupoval podľa citovaného ustanovenia   4

§ 43 ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 79 ods. 1 veta tretia O. s. p., resp. aby bez ďalšieho akceptoval písomné podanie žalobkyne o spresnení označenia žalovaného, nesprávne zastavil konanie pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, hoci o žiaden takýto nedostatok nešlo. Tým, že odvolací súd v odvolacom konaní tento nedostatok neodstránil, ale riadiac sa nesprávnym názorom o bezvadnosti žaloby uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania potvrdil, bolo konanie pred oboma súdmi ako celok postihnuté vadou vyplývajúcou z § 237 písm. f/ O. s. p., spočívajúcou v odňatí možnosti žalobkyne konať pred súdom. Nesprávnym zastavením konania bolo zároveň porušené jej základné právo   na spravodlivú ochranu práv v zmysle článku 48 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky.

So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O. s. p. uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2015  

  JUDr. Rudolf   Č i r č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková