6 Cdo 381/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej vecci žalobkyne J., bývajúcej v B., proti žalovanému M., bývajúcemu v B., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5 C 110/2011, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2013 sp. zn. 5 Co 284/2013 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) v záhlaví
označeným uznesením potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd)
z 5. februára 2013 č. k. 5 C 110/2011-181, ktorým okresný súd zastavil konanie o dovolaní
[§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)] proti uzneseniu
krajského súdu z 31. augusta 2012 sp. zn. 5 Co 389/12, ktorým bolo potvrdené uznesenie
okresného súdu o zamietnutí návrhu žalobkyne na predbežné opatrenie. Potvrdenie uznesenia
súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou poukazujúc na to, že žalobkyňa
napriek výzve na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie a poučeniu o následkoch
jeho nezaplatenia, súdny poplatok ani do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu nezaplatila.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa (ďalej
aj „dovolateľka“). Uviedla, že konajúce súdy jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.). Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
2 6 Cdo 381/2013
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala
včas žalobkyňa v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorým ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a ods. 2
O. s. p. Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej
dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. nie je
významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej
v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p.
netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Tvrdila však vadu konania vyplývajúcu z § 237 písm. f/ O. s. p., t. j. že jej postupom
súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti pred súdom konať
v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom 3 6 Cdo 381/2013
súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia
priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti
pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku
podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod
(R 50/1997).
So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku, boli v danom prípade dané procesné predpoklady.
Podľa položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, z návrhu na nariadenie
alebo zrušenie predbežného opatrenia sa platí súdny poplatok 33,- eur. Podľa § 6 ods. 2
tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku
poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.
poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti
na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo
dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí
spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol
zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním
návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia
poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo
rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže
predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.
V preskúmavanej veci bola poplatková povinnosť žalobkyne posúdená súdmi
v základnom konaní správne a konanie bolo správne pre nezaplatenie súdneho poplatku
zastavené. Rozhodnutím o zastavení konania, pre ktoré boli splnené zákonné podmienky,
preto nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyni konať pred súdom.
4 6 Cdo 381/2013
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2014
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková