6 Cdo 381/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej vecci žalobkyne J., bývajúcej v B., proti žalovanému M., bývajúcemu v B., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5 C 110/2011, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2013 sp. zn. 5 Co 284/2013 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie   o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) v záhlaví

označeným uznesením potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd)  

z 5. februára 2013 č. k. 5 C 110/2011-181, ktorým okresný súd zastavil konanie o dovolaní  

[§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)] proti uzneseniu

krajského súdu z 31. augusta 2012 sp. zn. 5 Co 389/12, ktorým bolo potvrdené uznesenie

okresného súdu o zamietnutí návrhu žalobkyne na predbežné opatrenie. Potvrdenie uznesenia

súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou poukazujúc na to, že žalobkyňa

napriek výzve na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie a poučeniu o následkoch

jeho nezaplatenia, súdny poplatok ani do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu nezaplatila.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa (ďalej  

aj „dovolateľka“). Uviedla, že konajúce súdy jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ O. s. p.). Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

2   6 Cdo 381/2013

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala

včas žalobkyňa v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorým ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a ods. 2  

O. s. p. Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej

dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),   ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. nie je

významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.  

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p.

netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Tvrdila však vadu konania vyplývajúcu z § 237 písm. f/ O. s. p., t. j. že jej postupom

súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti pred súdom konať

v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom 3   6 Cdo 381/2013

súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia

priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti

pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku

podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod  

(R 50/1997).  

So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania  

pre nezaplatenie súdneho poplatku, boli v danom prípade dané procesné predpoklady.

Podľa položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu  

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, z návrhu na nariadenie

alebo zrušenie predbežného opatrenia sa platí súdny poplatok 33,- eur. Podľa § 6 ods. 2  

tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku

poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.

poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti  

na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo

dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí

spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol

zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním

návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia

poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo

rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže

predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

V preskúmavanej veci bola poplatková povinnosť žalobkyne posúdená súdmi  

v základnom konaní správne a konanie bolo správne pre nezaplatenie súdneho poplatku

zastavené. Rozhodnutím o zastavení konania, pre ktoré boli splnené zákonné podmienky,

preto nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyni konať pred súdom.

4   6 Cdo 381/2013

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5  

O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. októbra 2014  

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková