6 Cdo 37/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. M., bývajúceho v B., zastúpeného advokátskou kanceláriou A., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Ing. M. N., proti žalovaným 1/ I. M., bývajúcemu v N. a 2/ B. C., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. P., advokátkou v M., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6 C 115/2010, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. mája 2013 sp. zn. 17 Co 319/2012 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovanej 2/ o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) označeným rozsudkom na odvolanie žalovanej 2/ potvrdil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“) z 2. októbra 2012 č. k. 6 C 115/2010-207 v spojení s opravným uznesením zo 17. októbra 2012 č. k. 6 C 115/2010-223, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/12 k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností pre kat. úz. P., obec H. na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela reg. E. – ostatné plochy o výmere X. m2 a pozemok parcela reg. E. – ostatné plochy o výmere X. m2. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Vyporiadal sa i s jednotlivými dôvodmi, na ktorých založila svoje odvolanie žalovaná 2/.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalovaná 2/ (ďalej aj „dovolateľka“). Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila vadami konania uvedenými v § 237 písm. a), b) a c) O. s. p., ďalej tzv. inou vadou konania a nesprávnym právnym posúdením veci. Poukazovala na to, že okresný súd rozhodoval vo veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci, a že žalobca nemal v konaní spôsobilosť byť účastníkom konania, resp. procesnú spôsobilosť.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa § 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Za zjavne nedôvodnú považoval dovolaciu námietku o nedostatku právomoci súdu rozhodovať vo veci a o nespôsobilosti žalobcu byť účastníkom konania, resp. o jeho procesnej nespôsobilosti. Rozhodovanie o neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti - je rozhodovaním v spore vyplývajúcom z občianskoprávneho vzťahu. Prejednanie a rozhodnutie takejto veci preto patrí do právomoci súdu v občianskom súdnom konaní v zmysle § 7 ods. 1 O. s. p. Pokiaľ ide o spôsobilosť žalobcu byť účastníkom konania, resp. o jeho procesnú spôsobilosť, zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by túto spôsobilosť spochybňovali.
Odvolací súd svoj rozsudok aj náležite odôvodnil stotožňujúc sa s dôvodmi prvostupňového rozsudku, pričom sa osobitne zaoberal aj s námietkami uvedenými v odvolaní. Jeho rozsudok v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.
Na dovolacie dôvody žalovanej 2/, spočívajúce v existencii tzv. inej vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a v nesprávnom právnom posúdení veci súdmi nižších stupňov, dovolací súd nemohol prihliadať, pretože uvedené skutočnosti by mohli byť relevantné len v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné, keď samotné nie sú dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej 2/ podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalobcu pozostávajúce z odmeny jeho právnej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval za účelné na bránenie práva. V preskúmavanej veci mohla byť totiž prípustnosť dovolania daná len existenciou niektorej z procesných vád, vyplývajúcich z ustanovenia § 237 O. s. p., ktoré dovolací súd skúma bez ohľadu na stanoviská účastníkov konania.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2015
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová