6 Cdo 37/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T. V., bývajúceho v K., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. D. H., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanej G. G., bývajúcej v R., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J. D., advokátom so sídlom v R., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 9 C 44/2006,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 25. septembra 2008 sp.zn.
3 Co 94/2006 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
Rožňava z 24. októbra 2006 č.k. 9 C 44/2006-100 vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol
a v rozsahu výroku o trovách konania rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Takto
rozhodol poukazujúc na to, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné. Súd prvého
stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec správne právne
posúdil.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací
súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dovolaní namietal všetky dovolacie dôvody
v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že mu postupom súdov
bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že
súd prvého stupňa procesne pochybil, ak podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. nepoučil
účastníkov konania, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a ak nevykonal navrhované dôkazy, ktorými boli výpisy z účtu,
vyvracajúce tvrdenia žalovanej, že neprispieval na domácnosť. Namietal tiež, že
prvostupňový súd mu neumožnil podať stanovisko k písomnému vyjadreniu žalovanej zo dňa
4.5.2006, keďže mu bolo predložené až na pojednávaní dňa 24.10.2006, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. Rozhodnutia oboch súdov považoval
i za nepreskúmateľné, nakoľko ani jeden zo súdov dostatočne neodôvodnil nevykonanie ním
navrhnutých dôkazov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania
uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania namietanú žalobcom, ktorá mala
spočívať v odňatí jeho možnosti konať pred súdom tým, že neboli vykonané ním navrhované
dôkazy - výpisy z účtu (ktoré mali preukázať, že prispieval žalovanej na spoločnú domácnosť)
a tiež tým, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej zo 4.5.2006, že nebol poučený podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p., a že ani jeden zo súdov dostatočne neodôvodnil nevykonanie ním
navrhnutých dôkazov. Uvedené námietky dovolateľa neboli opodstatnené. Z rozhodnutia
odvolacieho súdu je totiž zrejmé, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že
navrhované dôkazy (výpisy z účtu) nie sú právne významné pre posúdenie veci, teda
odôvodnil, prečo nepovažoval za potrebné ich vykonať, a tým odstránil pochybenie
prvostupňového súdu v tomto smere. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že
samotné nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi konania nie je odňatím
možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Námietky o nedoručení vyjadrenia
žalovanej a o nedostatku poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uplatnil dovolateľ už
v odvolacom konaní a mal tak možnosť uplatniť v tomto konaní všetky procesné práva, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok dáva, najmä právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom,
k procesnému postupu súdu prvého stupňa, jeho skutkovým a právnym záverom a ku všetkým
okolnostiam prípadu. V odvolacom konaní teda mohol zaujať tiež stanovisko aj k vyjadreniu
žalovanej a navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Odvolací súd sa uvedenými námietkami
zaoberal a svoj rozsudok aj náležite a presvedčivo odôvodnil. Zároveň, keďže potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa z toho istého právneho dôvodu, neporušil ani zásadu
dvojinštančnosti súdneho konania.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nemohol zaoberať
vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska právneho
posúdenia veci alebo prípadného výskytu iných vád (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.)
a dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5
O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovanej, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením
jej zástupcu k dovolaniu, nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné
na účelné bránenie práva.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. mája 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová