Najvyšší súd
6 Cdo 337/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého B. Ď., bývajúceho u otca, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa matky PhDr. Ľ. Ď. a otca PaedDr. I. Ď., v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 24 P 277/2010, o dovolaní maloletého proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 30. mája 2012 sp.zn. 4 CoP 25/2012 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd označeným rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Prešov z 24. marca 2011 č.k. 24 P 277/2010-109 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom tohto súdu z 27. januára 2012 č.k. 24 P 277/2010-193 tak, že maloletého B. Ď.
zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej určil, že každý z rodičov bude
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné počas striedavej osobnej
starostlivosti neurčil. Ďalším výrokom zamietol návrhy otca na zverenie maloletého do jeho
osobnej starostlivosti, o určenie výživného matke, ako aj
o úprave styku matky s maloletým. Rozhodol tiež, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Napokon zaviazal rodičov maloletého na náhradu trov konania štátu
po 121,52 Eur a zrušil opravné uznesenie Okresného súdu Prešov z 27. júna 2011 č.k.
24 P 277/2010-138.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal maloletý opravný prostriedok, ktorý súd
posúdil podľa jeho obsahu ako dovolanie. Žiadal ním o zrušenie rozsudku odvolacieho súdu,
nakoľko nesúhlasil so zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože chcel zotrvať v opatere u otca. K tomuto dovolaniu maloletého sa pripojil kolízny opatrovník
vyjadrením nesúhlasu s rozhodnutím odvolacieho súdu z dôvodu, že je v rozpore so záujmami
maloletého.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skôr, než sa
mohol dovolaním vecne zaoberať, skúmal včasnosť jeho podania, pričom zistil, že bolo
podané oneskorene.
Podľa § 240 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom
stupni.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 14. júna 2012, kedy bol doručený poslednému
z účastníkov konania – otcovi (kolíznemu opatrovníkovi maloletého i právnemu zástupcovi
matky JUDr. P. bol rozsudok doručený 13. júna 2012). Pretože právoplatnosť je skutočnosťou
určujúcou začiatok jednomesačnej lehoty na podanie dovolania v zmysle citovaného
ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., pripadol koniec tejto lehoty na 16. júl 2012 ako najbližší
nasledujúci pracovný deň, nakoľko číselným označením zhodný deň 14. júl 2012 pripadol na
sobotu. Preto 16. júl 2012 bol posledným dňom na podanie dovolania. Zo spisu ďalej
vyplýva, že dovolanie bolo podané na pošte až 31. augusta 2012, teda oneskorene.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako oneskorené odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. decembra 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová