Najvyšší súd  

6 Cdo 333/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej S., za ktorú koná M.,   so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 C 124/2008, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2013 sp. zn. 2 Co 406/2012 a 2 Co 155/2013 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2013 sp. zn. 2 Co 406/2012  

a 2 Co 155/2013 vo výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I  

z 10. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343, a uznesenie Okresného súdu Bratislava I  

z 10. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343   z r u š u j e   a vec v rozsahu zrušenia vracia

Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Dovolanie vo zvyšnej časti o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“ alebo „súd

prvého stupňa“) uznesením z 23. februára 2012 č.k. 8 C 124/2008-330 uložil podľa § 141a

ods. 1 O. s. p. žalobkyni povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške  

22 411,32 EUR do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie napadla žalobkyňa

odvolaním.

Súd prvého stupňa uznesením z 10. augusta 2012 č.k. 8 C 124/2008-343 konanie

zastavil. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa preddavok na trovy

konania nezložila (§ 141a ods. 1 O. s. p.). Aj toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. marca 2013 sp. zn. 2 Co 406/2012,  

2 Co 155/2013 odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 23. februára 2012 č.k. 8 C 124/2008-330 odmietol ako neprípustné v zmysle ustanovenia § 202 ods. 3 písm. q/

O. s. p. a uznesenie súdu prvého stupňa z 10. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343 potvrdil

ako vecne správne (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.); žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Konštatoval, že boli splnené všetky zákonné podmienky na zastavenie konania pre

nezaplatenie preddavku na trovy konania zo strany žalobkyne podľa ustanovenia § 141a  

O. s. p.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla zrušiť

rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzovali z § 237 písm. f/ O. s. p. Odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že

odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, arbitrárne a formalistické.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), skúmal  

či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému  

je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.

Dovolateľ v danom prípade napadol odvolaním uznesenie, ktoré v týchto ustanoveniach  

nie je uvedené. Prípustnosť jeho dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nevyplýva.

So zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. dovolací súd ďalej skúmal,  

či dovolanie žalobcu nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. V zmysle tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O. s. p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že

k tejto vade skutočne došlo.

Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. žalobkyňa nenamietala

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. sa dovolací súd

zaoberal osobitne vo vzťahu k jednotlivým výrokom napadnutého uznesenia.

V súvislosti so skúmaním podmienok prípustnosti dovolania žalobkyne smerujúceho

proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa z 10. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343, dospel k záveru, že konanie odvolacieho

súdu vo vzťahu k tomuto účastníkovi je postihnuté vadou spočívajúcom v odňatí jej možnosti

riadne konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký

postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom

považuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené

zákonné podmienky.

Keďže dovolateľka v predmetnej veci uviedla, že súd jej svojím postupom odňal

možnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo

k vade vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. a dospel k záveru, že k takejto vade

v predmetnom konaní došlo.

So zreteľom na to, že konanie v predmetnej veci bolo v zmysle ustanovenia § 141a  

ods. 1 O. s. p. zastavené, základnou otázkou bolo, či v predmetnej veci existovali zákonné

dôvody pre takýto postup súdu (zastavenie konania), alebo či súd mal v konaní pokračovať.

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením  

z 23. februára 2012 č. k. 8 C 124/2008-330 uložil žalobkyni povinnosť zložiť preddavok  

na trovy konania (na jeho účet) v sume 22 411,32 EUR do 60 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodol tak na návrh žalovanej z 10. januára 2012 (č. l. 296) a po zistení, že u žalobkyne sú

splnené aj ďalšie zákonné podmienky na uloženie takejto povinnosti, keď v súdnom konaní

uplatnila právo v sume 448 226,35 Eur (t. j. v sume presahujúcej 400 násobok životného

minima), nepreukázala ani existenciu takých majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali

jej oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 O. s. p.). Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 20. marca 2012. Žalobkyňa, ale preddavok na trovy konania nezložila

a nezložila ho ani žalovaná. Následne súd prvého stupňa uznesením z 10. augusta 2012 č. k.  

8 C 124/2008-343 konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 O. s. p.

Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov podľa § 138 O. s. p. v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie

peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú

osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok  

na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením

povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa

osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania  

v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd

konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví

(§ 141a ods. 1 O. s. p.).

Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (ktoré bolo do Občianskeho

súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinnou  

od 1. januára 2012) vyplýva, že uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania

v zmysle prvej vety tejto právnej normy prichádza do úvahy za splnenia nasledovných

zákonných podmienok, a to :

a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400 násobok

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného nároku

nie je rozhodujúci,

b/ to navrhol odporca,

c/ skutočnosť, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia  

od súdneho poplatku v zmysle § 138 O. s. p. v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie  

od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho

poplatku neodôvodňuje neuloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania).

Súd uloží navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ak sú (vyššie

uvedené) podmienky splnené súčasne.

Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu. Ak teda

odporca súdu navrhne, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania, sám musí počítať s tým, že aj on bude vyzvaný na zloženie takéhoto preddavku.

Výnimku, kedy účastník nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania je iba jediný

prípad, spočívajúci v tom, že jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa

osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze  

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie

majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna

príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia  

a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku

alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa

nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka

Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií (§ 2 citovaného zákona).

Ak je teda účastníkom konania subjekt uvedený v ustanovení § 2 zákona č. 78/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii, nemá povinnosť zložiť preddavok na trovy konania; právna

úprava tieto subjekty výslovne vylučuje z uvedenej povinnosti.

Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje sankciu  

za nesplnenie povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok za situácie, že tento preddavok zložil

odporca, ktorý aj má povinnosť ho zložiť. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote  

15 dní od márneho uplynutia lehoty na jeho zloženie. U navrhovateľa, ktorý nezloží preddavok na trovy konania môžu preto nastať najmä situácie, že: 1/ tento preddavok zloží

odporca, ktorý má povinnosť ho zložiť, 2/ preddavok nezloží odporca, ktorý ani nemá

povinnosť ho zložiť. Sankcia v podobe zastavenia konania sa (v zmysle výslovného znenia

zákona) vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej

lehote nezloží, ale ho zloží odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zložiť.

V predmetnej veci nie je sporné, že žalobkyňa nezložila preddavok na trovy konania  

a žalovanou je subjekt, ktorý nemohol byť ani vyzvaný na zloženie preddavku, lebo právna

úprava z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno

usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Pre túto situáciu

platí, že sankcia v podobe zastavenia konania sa na žalobkyňu nevzťahovala pre nedostatok

povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na strane žalovanej, ktorá ho ani nezložila.

Neboli preto splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1

O. s. p. a v takom prípade mal súd v konaní riadne pokračovať.

K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí  

zo 14. novembra 2013, sp. zn. 6 Cdo 355/2012, ktoré bolo občianskoprávnym kolégiom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. júna 2014 prijaté na uverejnenie v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky s právnou vetou:

„I keď navrhovateľ nesplnil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ktorú mu

súd uložil podľa § 141a ods. 1 O. s. p., konanie nemožno zastaviť, ak je odporcom subjekt

uvedený v § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii“.

Uvedený záver zároveň znamená, že ustanovenie § 141a je prakticky nepoužiteľné, ak

v konaní vystupuje účastník (či už na strane navrhovateľa alebo odporcu), ktorého majetkové

pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní.

Túto interpretáciu podporuje nielen výslovné znenie tretej vety uvedeného ustanovenia, ale aj

jej systematické zaradenie, a tiež rešpektovanie zásady rovného postavenia účastníkov

v konaní, ako aj práva domáhať sa právnej ochrany. Inak by totiž účastník konania

v postavení odporcu, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, mohol návrhom na uloženie

povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok, dosiahnuť zmarenie práva navrhovateľa  

na právnu ochranu, ak by konanie bolo zastavené pre jednostranné nezloženie preddavku

týmto účastníkom.  

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že žalobkyni v konaní  

na súdoch nižšieho stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/  

O. s. p., preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie

Okresného súdu Bratislava I z 10. augusta 2012 č. k. 8 C 124/2008-343, ako aj rovnakou

vadou (konania) postihnuté ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa z 10. augusta 2012

č. k. 8 C 124/2008-343 a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie  

(§ 243b ods. 3 O. s. p.).

V súvislosti s dovolaním žalobkyne proti výroku, ktorým odvolací súd odmietol

odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 23. februára 2012 č. k. 8 C 124/2008-330

dovolací súd nezistil podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., na ktorú

poukazovala vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku dovolateľka. Prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia, spočívajúca v odňatí možnosti účastníkovi konať pred

súdom, by mohla byť daná aj v prípade rozhodnutia súdu o odmietnutí odvolania, ak by pre

takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 388/2011 Z.z. bol

do tohto kódexu vložený § 141a upravujúci podmienky, za ktorých súd na návrh odporcu

uloží navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Zároveň bolo do § 202

ods. 3 vložené nové písmeno q/, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu,

ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a.

Vzhľadom na jednoznačné znenie ustanovenia § 202 ods. 3 písm. q/ O. s. p. odvolanie

proti uzneseniu súdu prvého stupňa o uložení povinnosti žalobkyni zložiť preddavok na trovy

konania nebolo prípustné (na porovnanie pozri uznesenia najvyššieho súdu  

z 11. septembra 2013 sp. zn. 6 Cdo 199/2013 a z 26. februára 2013 sp. zn. 7 Cdo 109/2012).

Odvolací súd ho preto správne podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako neprípustné.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne vo zvyšnej časti (proti

výroku, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa  

z 23. februára 2012 č. k. 8 C 124/2008-330) podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218

ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2014

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková