6Cdo/32/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C. M., narodenej XX. XX. XXXX, bývajúcej v D. O., C. XXX, zastúpenej JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti žalovanej ACS Sedlák s. r. o., so sídlom v Seni, Seňa 620, IČO: 36 613 231, zastúpenou JUDr. Gabrielou Čechovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 7, o vydanie veci, vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 11C/318/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 12. septembra 2018 sp. zn. 11Co/243/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením odmietol odvolanie žalobkyne podané proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo 7. marca 2018 sp. zn. 11C/318/2012, ktorým tento nepripustil zmenu žaloby navrhovanú žalobkyňou podaním z 20. januára 2015. 2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom podľa § 431 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“) tvrdiac, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) C. s. p.]. Nesprávny procesný postup videla v tom, že došlo k porušeniu kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň predstavuje aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Podľa jej názoru sú závery odvolacieho súdu svojvoľné, neudržateľné, popierajúce zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Žiadala preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že odvolanie podané proti uzneseniu onepripustení zmeny žaloby je neprípustné, a preto bolo odvolacím súdom správne odmietnuté. Pre procesný postup odvolacieho súdu boli splnené zákonné predpoklady, a preto považovala dovolanie za procesne neprípustné a navrhla ho odmietnuť. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, zastúpenou advokátom, sa zaoberal jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť. 5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). 6. Podľa § 420 písm. f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7. Podľa § 447 písm. c) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 8. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (porovnaj R 19/2017). Ak táto podmienka nie je splnená, dovolací súd už neposudzuje prípustnosť dovolania z hľadiska existencie dovolateľom namietanej vady zmätočnosti a je irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 9. Dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa atribút rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu takýto atribút nespĺňa.

10. V danom spore je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby. Ide o procesné uznesenie, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej a nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci uplatnenej žalobou) končí. Navyše, postup odvolacieho súdu, ktorý odmietol procesne neprípustné odvolanie, bol v súlade s § 386 písm. c) C. s. p. v spojení s § 357 C. s. p. Nešlo preto o nesprávny procesný postup, ktorým by znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. 11. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné odmietol. 12. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti žalobkyni zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.). 13. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.