6Cdo/318/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21 C 139/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2013 sp. zn. 14 Co 62/2013, z 30. apríla 2014 sp. zn. 8 Co 150/2014, z 30. apríla 2014 sp. zn. 8 Co 176/2014, z 30. apríla 2014 sp. zn. 8 Co 177/2014, z 30. apríla 2014 sp. zn. 8 Co 179/2014 a z 30. apríla 2014 sp. zn. 8 Co 180/2014, takto

rozhodol:

Dovolania o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacích konaní.

Odôvodnenie

Žalobami podanými 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava III sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť jej majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V žalobách medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava III, preto jeho sudcovia nemôžu dané veci prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní týchto vecí inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O. s. p.). Okresný súd Bratislava III („ďalej len súd prvého stupňa“) vychádzajúc z obsahu žalobkyňou podaných žalôb mal za to, že žalobkyňa vzniesla námietky zaujatosti voči všetkým sudcom súdu prvého stupňa, preto jej uzneseniami z 5. októbra 2012 č.k. 21 C 139/2012-8, z 5. októbra 2012 č.k. 21 C 145/2012-8, z 5. októbra 2012 č.k. 21 C 152/2012-8, z 5. októbra 2012 č.k. 21 C 153/2012-8, z 5. októbra 2012 č.k. 21 C 169/2012-8 a z z 5. októbra 2012 č.k. 21 C 170/2012-8 vyrubil súdny poplatok vo výške 66 eur (v každej veci) podľa Položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

O odvolaniach žalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uzneseniami z 31. mája 2013 sp. zn. 14 Co 62/2013, z 30. apríla 2014 sp. zn. 8 Co 150/2014, z 30. apríla 2014 sp. zn. 8 Co 176/2014, z 30. apríla 2014 sp. zn. 8 Co 177/2014, z 30. apríla 2014 sp. zn. 8 Co 179/2014 a z 30. apríla 2014 sp. zn. 8 Co 180/2014 rozhodol tak, že napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. V odôvodneniach rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa v žalobách vzniesla aj námietky zaujatosti všetkých sudcov súdu prvého stupňa, čím jej vznikla poplatková povinnosť vo výške 66 eur (za každú vznesenú námietku zaujatosti). Dodal, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30. septembra 2012 sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka. Proti uvedeným uzneseniam odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolania. Žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov. Dovolania odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. e/, f/, a g/ O. s. p. (t. j., že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že rozhodoval vylúčený sudca, a že súd bol nesprávne obsadený). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolania treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolania podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej žalobkyne - viď konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014, 1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojení s ustanovením § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol. Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacích konaní, keďže jej v súvislosti s dovolacími konaniami žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.