6 Cdo 280/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky D. Z., bývajúcej v T., proti odporcovi Š. Z., bývajúcemu v T., o rozvod manželstva, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 31 P 277/2012, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 4. februára 2013, sp. zn. 4 CoP 16/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 4. decembra 2012 č. k. 31 P 277/2012-45 rozviedol manželstvo účastníkov a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 4. februára 2013, sp. zn. 4 CoP 16/2013 odmietol odvolanie odporcu ako osoby, ktorá na jeho podanie nie je oprávnená (§ 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.), lebo po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku sa obaja účastníci vzdali práva na podanie odvolania.

Dňa 28. februára 2013 bolo na Najvyšší súd Slovenskej republiky doručené podanie odporcu označené ako „Sťažnosť“, v ktorom namietal zaujatosť zákonnej sudkyne voči svojej osobe a odopretie mu práva na chronologické objasnenie celej situácie v rodinnom živote s navrhovateľkou. Dovolací súd posúdil toto podanie odporcu v zmysle § 41 ods. 2 O. s. p.   v spojení s § 243c O. s. p. (podľa jeho obsahu) ako dovolanie, ktoré odporca   na informatívnom výsluchu z 12. júna 2013 doplnil. Uviedol, že mienil podať vo veci dovolanie z dôvodu, že v priebehu celého konania o rozvod manželstva mu bola spôsobená ujma na jeho právach, keď mu súd nedal priestor brániť sa proti očierňovaniu zo strany jeho manželky.

2 6 Cdo 280/2013

Navrhovateľka sa k podanému dovolaniu odporcu nevyjadrila.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť a dospel k záveru, že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.  

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V predmetnej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, kedy sa podmienky prípustnosti dovolania posudzujú podľa ustanovenia § 239 O. s. p.

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemožno podriadiť pod žiaden dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia § 239 O. s. p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia   na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/ O. s. p., ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ O. s. p.). Dovolanie odporcu preto podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. nie je prípustné.

Podľa ustanovenia § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z   hľadiska posudzovania prípustnosti dovolania však nemožno opomenúť, že v predmetnej veci ide o konanie o rozvod manželstva, v rámci ktorého súd prvého stupňa manželstvo   účastníkov   rozviedol   a   odvolací   súd   (dovolaním   napadnutým)   uznesením

3 6 Cdo 280/2013

odvolanie odporcu odmietol. V takejto procesnej situácii treba vziať do úvahy fakt, že rozhodnutie súdu o rozvode manželstva má konštitutívny charakter; konštitutívny akt vytvára nový právny stav, takže jeho účinky (práva a povinnosti) vznikajú právoplatnosťou rozhodnutia, t. j. ex nunc. Právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené, sa mení osobný stav účastníkov, takýto rozsudok je záväzný nielen pre účastníkov konania a pre všetky orgány, ale pre každého, pôsobí aj voči súdom (§ 159 ods. 2 O. s. p.). "Obnovením (oživením) manželstva", ako dôsledku zrušenia právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo ukončené rozvodové konanie a manželstvo právoplatne rozvedené, by sa mohla vytvoriť situácia nezlučiteľná so stavom, ktorý sa mohol medzitým vytvoriť napríklad   uzavretím nového manželstva a pod.

Za účelom zabránenia vzniku takéhoto nekonsolidovaného právneho stavu treba pri posudzovaní prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu vziať do úvahy aj dôvody právnej úpravy vylúčenia prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku vyplývajúcej z ustanovenia § 238 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine. Dôvod takejto právnej úpravy spočíva jednoznačne vo význame právnej istoty v statusových veciach (viď článok 1 ods. 1 a článok 19 Ústavy Slovenskej republiky). So zreteľom na vyššie uvedené možno vyvodiť záver, že proti uzneseniu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie smerujúce proti rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania dovolanie nie je prípustné a to ani v prípade, že toto uznesenie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v § 237   O. s. p. Tento názor je v súlade s doterajšou judikatúrou tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3 Cdo 247/2009 uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod číslom 41/2010, uznesenie zo 17. júna 200 sp. zn. 2 Cdo 128/2005, uznesenie z 20. januára 2010 sp. zn. 5 Cdo 252/2009), ako aj s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález z 1. júla 2009 zn. II. ÚS 398/08).

So zreteľom na uvedené mimoriadny opravný prostriedok odporcu odmietol podľa   § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal. Dovolací súd jej nepriznal

4 6 Cdo 280/2013

náhradu trov dovolacieho konania, lebo jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli   (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2013

  JUDr. Daniela Švecová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová