Najvyšší súd
6 Cdo 278/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu RNDr. L. Z., naposledy bývajúceho v T., proti žalovaným 1/ PaedDr. J. S., bývajúcemu
v D., 2/ Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Topoľčany
pod sp.zn. 5 C 226/2009, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18.
apríla 2012 sp.zn. 5 Co 181/2011 takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre označeným rozsudkom potvrdil ako vecne správny rozsudok
Okresného súdu Topoľčany z 23. mája 2011 č.k. 5 C 226/2009-308, ktorým prvostupňový súd
zamietol žalobu žalobcu domáhajúceho sa ňou ochrany osobnosti voči žalovaným 1/ a 2/
zaslaním ospravedlňujúceho listu na žalobcovu adresu a tiež zaplatením nemajetkovej ujmy
20 000 Eur. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uviedol, že žalovaný 1/
zorganizovaním brífingu 20. novembra 2006 s následným podaním informácií v súvislosti
so začatým trestným stíhaním žalobcu pre zástupcov prítomných médií nezasiahol
do osobnostnej sféry žalobcu takým rozsahom a spôsobom, že by do úvahy prichádzalo
vyhovenie jeho žalobe.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal 1. júla 2012 dovolanie žalobca, ktorý
však v zmysle úmrtného listu založeného v knihe úmrtí matričného úradu Topoľčany zväzok 24 ročník 2012 strana 104 por. č. 342 dňa 29. septembra 2012, t.j. v priebehu dovolacieho
konania, zomrel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o podanom dovolaní konať.
Zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom
prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však
pre konanie na dovolacom súde neplatia (§ 243c O.s.p.).
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť
mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby
mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,
ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť
alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Ak ide o vec takej povahy, ktorá neumožňuje v konaní pokračovať, najmä, ak zomrie
manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo
o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní
pokračovalo, konanie súd zastaví (§ 107 ods. 2 O.s.p.).
V posudzovanej veci dovolateľ v priebehu dovolacieho konania zomrel. Táto
skutočnosť má z hľadiska procesného za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je potrebné považovať za neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania. Pri jej strate je daný postup podľa § 107 O.s.p.
za predpokladu, že účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania po začatí konania,
skôr než sa konanie právoplatne skončilo.
Keďže v danej veci dovolateľ zomrel po začatí dovolacieho konania, skôr ako sa
dovolacie konanie právoplatne skončilo, dovolací súd skúmal, či má konanie zastaviť alebo
ho prerušiť alebo či v ňom môže pokračovať.
Pre určenie, či a prípadne s kým, je možné v konaní pokračovať, je rozhodujúce
posúdenie povahy uplatňovaného nároku. Pritom povahou veci treba rozumieť hmotnoprávnu
povahu predmetu konania.
Povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva
a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy, ak
smrťou účastníka konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý
v konaní ide.
V danom prípade sa domáhal žalobca ochrany svojej osobnosti. Právo na ochranu
osobnosti je právo osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza
na dedičov (viď R 53/1996).
Keďže v predmetnom konaní išlo o také právo žalobcu, ktoré je viazané výlučne
na jeho osobu a smrťou neprechádza na právneho nástupcu, Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky neostalo iné, než dovolacie konanie zastaviť (§ 19, § 103, § 107 ods. 2 a § 243c
O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., lebo konanie bolo zastavené.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. októbra 2013
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová