Najvyšší súd

6 Cdo 278/2013

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu RNDr. L. Z., naposledy bývajúceho v T., proti žalovaným 1/ PaedDr. J. S., bývajúcemu

v D., 2/ Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o

ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Topoľčany

pod sp.zn. 5 C 226/2009, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18.

apríla 2012 sp.zn. 5 Co 181/2011 takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre označeným rozsudkom potvrdil ako vecne správny rozsudok

Okresného súdu Topoľčany z 23. mája 2011 č.k. 5 C 226/2009-308, ktorým prvostupňový súd

zamietol žalobu žalobcu domáhajúceho sa ňou ochrany osobnosti voči žalovaným 1/ a 2/

zaslaním ospravedlňujúceho listu na žalobcovu adresu a tiež zaplatením nemajetkovej ujmy

20 000 Eur. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uviedol, že žalovaný 1/

zorganizovaním brífingu 20. novembra 2006 s následným podaním informácií v súvislosti

so začatým trestným stíhaním žalobcu pre zástupcov prítomných médií nezasiahol

do osobnostnej sféry žalobcu takým rozsahom a spôsobom, že by do úvahy prichádzalo

vyhovenie jeho žalobe.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal 1. júla 2012 dovolanie žalobca, ktorý

však v zmysle úmrtného listu založeného v knihe úmrtí matričného úradu Topoľčany zväzok 24 ročník 2012 strana 104 por. č. 342 dňa 29. septembra 2012, t.j. v priebehu dovolacieho

konania, zomrel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)

predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o podanom dovolaní konať.

Zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.

Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom

prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však

pre konanie na dovolacom súde neplatia (§ 243c O.s.p.).

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby

mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,

ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť

alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Ak ide o vec takej povahy, ktorá neumožňuje v konaní pokračovať, najmä, ak zomrie

manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo

o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní

pokračovalo, konanie súd zastaví (§ 107 ods. 2 O.s.p.).

V posudzovanej veci dovolateľ v priebehu dovolacieho konania zomrel. Táto

skutočnosť má z hľadiska procesného za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je potrebné považovať za neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania. Pri jej strate je daný postup podľa § 107 O.s.p.

za predpokladu, že účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania po začatí konania,

skôr než sa konanie právoplatne skončilo.

Keďže v danej veci dovolateľ zomrel po začatí dovolacieho konania, skôr ako sa

dovolacie konanie právoplatne skončilo, dovolací súd skúmal, či má konanie zastaviť alebo

ho prerušiť alebo či v ňom môže pokračovať.

Pre určenie, či a prípadne s kým, je možné v konaní pokračovať, je rozhodujúce

posúdenie povahy uplatňovaného nároku. Pritom povahou veci treba rozumieť hmotnoprávnu

povahu predmetu konania.

Povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva

a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy, ak

smrťou účastníka konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý

v konaní ide.

V danom prípade sa domáhal žalobca ochrany svojej osobnosti. Právo na ochranu

osobnosti je právo osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza

na dedičov (viď R 53/1996).

Keďže v predmetnom konaní išlo o také právo žalobcu, ktoré je viazané výlučne

na jeho osobu a smrťou neprechádza na právneho nástupcu, Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky neostalo iné, než dovolacie konanie zastaviť (§ 19, § 103, § 107 ods. 2 a § 243c

O.s.p.).

O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., lebo konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2013

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová