Najvyšší súd  

6 Cdo 278/2012

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. D. B., bývajúcej v P., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Advokátska

kancelária v Košiciach, Pražská 4, proti žalovanému JUDr. P. Č., advokátovi, Advokátska

kancelária v P., za účasti vedľajšieho účastníka Kooperatíva poisťovňa a.s. Vienna Insurance

Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o náhradu škody, vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp.zn. 39 C 27/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. júla 2012 sp.zn. 1 Co 94/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 19. mája 2011 č.k. 39 C 27/2009-104 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému náhrady škody v sume 36 878,44 eur

z dôvodu, že žalovaný zanedbal svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o advokácii, keď nepodal včas odvolanie proti rozsudku vo veci samej, čím jej vznikla škoda spočívajúca

v zaplatení plnenia na podklade tohto rozsudku oprávnenému, za ktorú zodpovedá žalovaný.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že jej z účtu bola

odpísaná suma, ktorá je predmetom sporu, 8. apríla 2005. Subjektívna dvojročná premlčacia

lehota v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) jej začala plynúť

9. apríla 2005 a uplynula 9. apríla 2007. Žalobkyňa podala žalobu na okresný súd 6. apríla

2009, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Keďže žalovaný sa v konaní dovolal

premlčania, nemohol jej premlčané právo priznať, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151

ods. 3 O.s.p.).

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 19. júla 2012 sp.zn. 1 Co 94/2011 na odvolanie

žalobkyne rozsudok okresného súdu potvrdil. Vzhľadom na obsah odvolania riešil ako otázku

zásadného významu to, či na premlčanie nároku o náhradu škody vzniknutej zo zmluvy

o právnej pomoci sa vzťahuje právny režim Občianskeho zákonníka alebo Obchodného

zákonníka. V tejto súvislosti uviedol, že úpravu práv a povinností advokáta, vrátane jeho

zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi, upravuje zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii

(ďalej len „zákon o advokácii“), ktorý predstavuje osobitnú právnu normu (lex specialis) voči

Obchodnému zákonníku ako všeobecnej právnej norme (lex generali). Ustanovenia

obchodného zákonníka by bolo možné na daný právny vzťah aplikovať iba vtedy, ak by

neexistovala osobitná právna úprava. Keďže zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú

klientovi rieši osobitná úprava, je potrebné tento vzťah posudzovať podľa § 26 zákona

o advokácii. Ďalej uviedol, že všeobecná úprava náhrady škody, vrátane rozsahu náhrady

škody a komplexná úprava premlčania sa v Obchodnom zákonníku nenachádza; náhradu

škody a premlčanie komplexne upravuje Občiansky zákonník a že zákon o advokácii právnu

úpravu premlčania neobsahuje. Dospel preto k záveru, že na právny vzťah účastníkov je

potrebné aplikovať ustanovenia o náhrade škody upravené v zákone o advokácii a podporne v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použiť   ustanovenia Občianskeho zákonníka

a na premlčanie práva vyplývajúceho z tohto právneho vzťahu je potrebné použiť ustanovenia

o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka. Okresný súd teda aplikoval na vec správny

právny predpis, keď posudzoval otázku premlčania podľa Občianskeho zákonníka, dospel

k správnemu záveru, že žalobkyňa uplatnila právo po uplynutí premlčacej doby uvedenej

v § 106 ods. 1 OZ a keďže žalovaný uplatnil námietku premlčania, správny je aj jeho záver,

podľa ktorého premlčané právo žalobkyni nepriznal (§ 100 ods. 1 OZ). Rozsudok okresného

súdu preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že

v konaní došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. pre nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Právny názor odvolacieho

súdu je totiž podaný rozporne a nepresvedčivo a neposkytuje právnu argumentáciu, ktorá by

vyvrátila ňou uvedený odvolací dôvod. Za riadne odôvodnenie nemožno považovať ani strohú

konštatáciu, že „odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne“. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu nezodpovedá preto požiadavke výstižnosti a presvedčivosti v zmysle

§ 157 ods. 2 O.s.p. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci a že konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalovaný písomné vyjadrenie k dovolaniu žalobkyne nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241

ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

O.s.p.).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v § 238 ods. 1 a ods. 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa

ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods.4 O.s.p.

Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací

súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237

O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá   O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.

Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.

K tvrdeniu dovolateľky, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, lebo

právny názor odvolacieho súdu je podaný rozporne, bez presvedčivých argumentov, treba

uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu

(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky   sp.zn.

IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003). Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť

aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005,

podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je

rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

(§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať

na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní“.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol, ako súd prvého stupňa

rozhodol vo veci samej, aké skutkové závery vyvodil z výsledkov vykonaného dokazovania

a ako vec právne posúdil. Podrobne opísal, čo bolo obsahom odvolania žalobkyne.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol riešenie ktorej otázky, vzhľadom na obsah odvolania

žalobkyne, má podstatný význam pre vec. V tejto súvislosti objasnil vzťah medzi zákonom

o advokácii a Obchodným zákonníkom a vzťah Obchodného zákonníka k Občianskemu

zákonníku. Jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo je potrebné zodpovednosť advokáta

za škodu spôsobenú klientovi posúdiť podľa zákona o advokácii a podporne použiť

ustanovenia Občianskeho zákonníka a prečo je aj na premlčanie potrebné aplikovať

Občiansky zákonník a nie Obchodný zákonník. Tým dal odpoveď na otázky nastolené

žalobkyňou, ktoré majú pre vec podstatný význam. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

preto k záveru, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného

v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že odvolací súd

nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť, že uvedené námietky nespôsobujú existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietky účastníka konania, ktorými vytýka súdu existenciu tzv.

inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba považovať za dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2

písm. b/ a c) O.s.p., ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť,

že by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo

na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania

za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

O.s.p.

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238  

O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne

odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b od. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224

ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovanému však v dovolacom konaní žiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. septembra 2013  

  JUDr. Daniela Švecová, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová