6 Cdo 276/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s. r. o., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako
konateľ advokát F., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 6 C 212/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 22.
októbra 2014 sp. zn. 16 Co 410/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením
z 10. decembra 2013 č. k. 6 C 212/2012-122 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny
poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie.
O odvolaní žalobkyne Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) uznesením
z 22. októbra 2014 sp. zn. 16 Co 410/2013 rozhodol tak, že potvrdil napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni vznikla
podaním odvolania poplatková povinnosť v súlade s ustanovením § 2 ods. 4, s ustanovením
§ 5 ods. 1 písm. a/ a s ustanovením § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že v danom prípade je konanie vecne oslobodené od súdneho
poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom
do 30. septembra 2012. Uviedol, že poplatkový úkon bol navrhnutý po 30. septembri 2012,
kedy sa naň už vecné oslobodenie nevzťahovalo.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté
rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (ustanovenie § 241
ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p.). Žiadala preto
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 veta druhá
O. s. p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), či jej
dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 221/2014,
6 Cdo 219/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 295/2014, 6 Cdo 253/2014, 6 Cdo 278/2014,
3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014,
7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle
ustanovenia § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 218
ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.
Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov tohto konania, keďže jej v súvislosti
s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. decembra 2015
JUDr. Ivan Machyniak, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová