6 Cdo 257/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J., a 2/ M., oboch bývajúcich v B., zastúpených M., advokátom so sídlom v M., proti odporkyni P.., so sídlom v
Ž., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou S. so sídlom v B., v mene ktorej koná ako
konateľ advokát J., za vedľajšej účasti A., so sídlom v K., IČO: X., na strane navrhovateľov,
o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17 C
285/2013, o dovolaní vedľajšej účastníčky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28.
februára 2014 sp. zn. 7 Co 86/2014 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina uznesením z 13. novembra 2013 č. k. 17 C 285/2013-62 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporkyni uplatňovať voči na navrhovateľom vo výroku
uznesenia špecifikované ustanovenia Zmluvy o poskytovaní úveru č. X. zo dňa 29. 9.
2005 (ďalej len „Zmluva“), a to až do konečného rozhodnutia súdu o žalobnom návrhu
navrhovateľov o určenie neplatnosti týchto ustanovení. Zároveň uložil navrhovateľom
povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci
samej a rozhodol tiež o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie
konania v sume 33,- Eur.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie
odporkyne uznesením z 28. februára 2014 sp. zn. 7 Co 86/2014 uznesenie súdu prvého stupňa
zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti týkajúcej sa zákazu
uplatňovať voči navrhovateľom bod 4.6 Zmluvy zamietol, a v časti týkajúcej sa zákazu
uplatňovať voči navrhovateľom ostatné špecifikované ustanovenia Zmluvy odvolanie
odporkyne odmietol. Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vyššie
uvedenej časti odôvodnil tým, že podľa jeho názoru neboli osvedčené také skutočnosti,
z ktorých by vyplynula potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Odmietnutie
odvolania odporkyne v zostávajúcej časti odôvodnil tým, že v tejto časti nariadené predbežné
opatrenie zaniklo zo zákona nepodaním návrhu vo veci samej v určenej lehote.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie Asociácia bankových
klientov (ďalej aj „dovolateľka“) vystupujúca v konaní ako vedľajšia účastníčka na strane navrhovateľov. Žiadala, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom, tzv. inou
vadou konania a nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Za odňatie
možnosti konať pred súdom označila skutočnosť, že odvolací súd odignoroval obsah jej
podaní, keď sa k nim vo svojom uznesení vôbec nevyjadril.
Odporkyňa vo vyjadrení vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný
prostriedok ako neprípustný odmietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie
o predbežnom opatrení.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a/ až g/ ustanovenia § 237 O. s. p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Za neopodstatnenú považoval dovolaciu námietku dovolateľky o odňatí možnosti
konať pred súdom „odignorovaním“ jej podaní odvolacím súdom. Písomné podania, ktorými
oznámila súhlas so svojím vstupom do konania a vyjadrila sa k odvolaniu odporkyne, boli
totiž pre posúdenie veci právne bezvýznamné, pretože v časti týkajúcej sa poukazovania
na mimosúdne výzvy odporkyne o náhradu ujmy za iné konania, sa zjavne netýkali predmetu
konania, v časti domáhania sa povinnosti súdu ex offo skúmať, či voči navrhovateľom je
alebo nie je uplatňované plnenie z nekalej zmluvnej podmienky, presahovali rámec konania
o predbežnom opatrení určený ustanovením § 74 ods. O. s. p., a v časti týkajúcej žiadosti
o potvrdenie prvostupňového uznesenia boli len všeobecné. Preto nebolo potrebné, aby sa
nimi odvolací súd v odôvodnení uznesenia zaoberal. Samotné vedľajšie účastníctvo
dovolateľky odvolací súd nespochybnil, keďže v záhlaví uznesenia ju označil za vedľajšiu
účastníčku. Dovolateľkou vyčítaný nedostatok, týkajúci sa toho, že jej nebolo doručené
uznesenie odvolacieho súdu, bol odstránený doručením jej tohto uznesenia dňa 30. 4. 2014
(doručenka na č. l. 470).
V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu bolo uznesenie odvolacieho
riadne, a teda dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnené. V zmysle ustanovenia § 167 ods. 2
O. s. p. sa § 157 ods. 2 O. s. p. o náležitostiach odôvodnenia rozsudku použije pre uznesenie
primerane. Táto primeranosť znamená, že pri uznesení o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vrátane negatívneho rozhodnutia), aj s prihliadnutím na dočasnosť takéhoto
rozhodnutia, je z hľadiska náležitostí jeho odôvodnenia postačujúce stručné vysvetlenie, prečo
súd rozhodol tak ako rozhodol. Tieto požiadavky uznesenie odvolacieho súdu spĺňa.
Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že vedľajšie účastníctvo upravené
ako procesný inštitút v tretej časti O. s. p. (§ 93) nazvanej „Konanie v prvom stupni“ nemá
v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa druhej časti O. s. p. praktický
význam. Možno to vyvodiť z jeho účelu, ako aj z účelu predbežného opatrenia ako
zabezpečovacieho prostriedku. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného,
ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému
z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“
niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka,
ku ktorému pristúpil. Takáto motivácia sa môže naplniť len v sporovom konaní o veci samej.
Konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa druhej časti O. s. p.
je činnosťou súdu pred začatím konania o veci samej, ktorá sporovému konaniu o veci samej
predchádza. Jeho výsledkom nie je rozhodnutie o spornom nároku, a ani takéto rozhodnutie
neprejudikuje. Vedľajšie účastníctvo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia podľa
druhej časti O. s. p. odporuje aj podstate, resp. účelu predbežného opatrenia, ktorého cieľ je
vopred vyjadrený ako potreba dočasne upraviť pomery účastníkov alebo vylúčiť obavu, že by
mohol byť ohrozený výkon súdneho rozhodnutia (P., Zabezpečovacie prostriedky v civilnom
procese, I., 1997, str. 69). Preto v takomto konaní, i s prihliadnutím na krátke lehoty,
v ktorých sú súdy povinné rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
(odvolací súd je povinný rozhodnúť bezodkladne), musia byť námietky vedľajšieho účastníka
o odňatí jeho možnosti konať pred súdom, posudzované aj z tohto pohľadu, t. j. veľmi
striktne.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy odporkyne za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval
vzhľadom k odmietnutiu dovolania za účelné na bránenie práva. V preskúmavanej veci mohla
byť totiž prípustnosť dovolania daná len existenciou niektorej z procesných vád,
vyplývajúcich z ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p., ktoré dovolací súd skúma bez ohľadu
na stanoviská účastníkov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. júna 2015
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková