6 Cdo 257/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J., a 2/ M., oboch bývajúcich v B., zastúpených M., advokátom so sídlom v M., proti odporkyni P.., so sídlom v

Ž., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou S. so sídlom v B., v mene ktorej koná ako

konateľ advokát J., za vedľajšej účasti A., so sídlom v K., IČO: X., na strane navrhovateľov,

o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17 C

285/2013, o dovolaní vedľajšej účastníčky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28.

februára 2014 sp. zn. 7 Co 86/2014 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina uznesením z 13. novembra 2013 č. k. 17 C 285/2013-62 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporkyni uplatňovať voči na navrhovateľom vo výroku

uznesenia   špecifikované ustanovenia Zmluvy o poskytovaní úveru č. X. zo dňa   29. 9.

2005 (ďalej len „Zmluva“), a to až do konečného rozhodnutia súdu o žalobnom návrhu

navrhovateľov o určenie neplatnosti týchto ustanovení. Zároveň uložil navrhovateľom

povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci

samej a rozhodol tiež o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie

konania v sume 33,- Eur.  

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie

odporkyne uznesením z 28. februára 2014 sp. zn. 7 Co 86/2014 uznesenie súdu prvého stupňa

zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti týkajúcej sa zákazu

uplatňovať voči navrhovateľom bod 4.6 Zmluvy zamietol, a v časti týkajúcej sa zákazu

uplatňovať voči navrhovateľom ostatné špecifikované ustanovenia Zmluvy odvolanie

odporkyne odmietol. Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vyššie

uvedenej časti   odôvodnil tým, že podľa jeho názoru neboli osvedčené také skutočnosti,  

z ktorých by vyplynula potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Odmietnutie

odvolania odporkyne v zostávajúcej časti odôvodnil tým, že v tejto časti nariadené predbežné

opatrenie zaniklo zo zákona nepodaním návrhu vo veci samej v určenej lehote.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie Asociácia bankových

klientov (ďalej aj „dovolateľka“) vystupujúca v konaní ako vedľajšia účastníčka na strane navrhovateľov. Žiadala, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom, tzv. inou

vadou konania a nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Za odňatie

možnosti konať pred súdom označila skutočnosť, že odvolací súd odignoroval obsah jej

podaní, keď sa k nim vo svojom uznesení vôbec nevyjadril.

Odporkyňa vo vyjadrení vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný

prostriedok ako neprípustný odmietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O. s. p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.  

V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie  

o predbežnom opatrení.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami

a/ až g/ ustanovenia § 237 O. s. p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Za neopodstatnenú považoval dovolaciu námietku dovolateľky o odňatí možnosti

konať pred súdom „odignorovaním“ jej podaní odvolacím súdom. Písomné podania, ktorými

oznámila súhlas so svojím vstupom do konania a vyjadrila sa k odvolaniu odporkyne, boli

totiž pre posúdenie veci právne bezvýznamné, pretože v časti týkajúcej sa poukazovania  

na mimosúdne výzvy odporkyne o náhradu ujmy za iné konania, sa zjavne netýkali predmetu

konania, v časti domáhania sa povinnosti súdu ex offo skúmať, či voči navrhovateľom je

alebo nie je uplatňované plnenie z nekalej zmluvnej podmienky, presahovali rámec konania

o predbežnom opatrení určený ustanovením § 74 ods. O. s. p., a v časti týkajúcej žiadosti

o potvrdenie prvostupňového uznesenia boli len všeobecné. Preto nebolo potrebné, aby sa

nimi odvolací súd v odôvodnení uznesenia zaoberal. Samotné vedľajšie účastníctvo

dovolateľky odvolací súd nespochybnil, keďže v záhlaví uznesenia ju označil za vedľajšiu

účastníčku. Dovolateľkou vyčítaný nedostatok, týkajúci sa toho, že jej nebolo doručené

uznesenie odvolacieho súdu, bol odstránený doručením jej tohto uznesenia dňa 30. 4. 2014  

(doručenka na č. l. 470).

V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu bolo uznesenie odvolacieho

riadne, a teda dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnené. V zmysle ustanovenia § 167 ods. 2

O. s. p. sa § 157 ods. 2 O. s. p. o náležitostiach odôvodnenia rozsudku použije pre uznesenie

primerane. Táto primeranosť znamená, že pri uznesení o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vrátane negatívneho rozhodnutia), aj s prihliadnutím na dočasnosť takéhoto

rozhodnutia, je z hľadiska náležitostí jeho odôvodnenia postačujúce stručné vysvetlenie, prečo

súd rozhodol tak ako rozhodol. Tieto požiadavky uznesenie odvolacieho súdu spĺňa.

Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že vedľajšie účastníctvo upravené

ako procesný inštitút v tretej časti O. s. p. (§ 93) nazvanej „Konanie v prvom stupni“ nemá

v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa druhej časti O. s. p. praktický

význam. Možno to vyvodiť z jeho účelu, ako aj z účelu predbežného opatrenia ako

zabezpečovacieho prostriedku. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného,

ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému

z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“

niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka,

ku ktorému pristúpil. Takáto motivácia sa môže naplniť len v sporovom konaní o veci samej.

Konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa druhej časti O. s. p.  

je činnosťou súdu pred začatím konania o veci samej, ktorá sporovému konaniu o veci samej

predchádza. Jeho výsledkom nie je rozhodnutie o spornom nároku, a ani takéto rozhodnutie

neprejudikuje. Vedľajšie účastníctvo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia podľa

druhej časti O. s. p. odporuje aj podstate, resp. účelu predbežného opatrenia, ktorého cieľ je

vopred vyjadrený ako potreba dočasne upraviť pomery účastníkov alebo vylúčiť obavu, že by

mohol byť ohrozený výkon súdneho rozhodnutia (P., Zabezpečovacie prostriedky v civilnom

procese, I., 1997, str. 69). Preto v takomto konaní, i s prihliadnutím na krátke lehoty,

v ktorých sú súdy povinné rozhodnúť o návrhu   na nariadenie predbežného opatrenia

(odvolací súd je povinný rozhodnúť bezodkladne), musia byť námietky vedľajšieho účastníka

o odňatí jeho možnosti konať pred súdom,   posudzované aj z tohto pohľadu, t. j. veľmi

striktne.  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 243b

ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy odporkyne za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval

vzhľadom k odmietnutiu dovolania za účelné na bránenie práva. V preskúmavanej veci mohla

byť totiž prípustnosť dovolania daná len existenciou niektorej z procesných vád,

vyplývajúcich z ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p., ktoré dovolací súd skúma bez ohľadu  

na stanoviská účastníkov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2015

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková