UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: H. O., narodený XX. H. XXXX, E.. D. XXXX/XX, L., zastúpený: JUDr. Janka Martonová, advokátka, Slovenská 5, Bardejov, proti žalovanému: Y. O., narodený XX. R. XXXX, O.F. X, D., zastúpený: JUDr. Matúš Hrib, advokát, Tehelná 46, Bardejov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 2C/39/2021, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/9/2023 z 1. marca 2023, takto
rozhodol:
Dovolanie odmieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.
Odôvodnenie
Rozhodnutie súdu prvej inštancie
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 2C/39/2021-99 z 13. októbra 2022 rozhodol takto: „I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. O., obec O., okres L., a to k parcele C KN 192 o výmere 1 696 m2, zastavaná plocha a nádvorie, vedenej na LV č. XXX.
II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu pozemok - parcelu C KN 192/2 o výmere 784 m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcu sa v k. ú. O., obec O., okres L., ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu č. 36478318 - 62/2020 vyhotoveného spoločnosťou Geodézia Bardejov, s.r.o., Hurbanova 121, Bardejov, IČO: 36 476 318 zo dňa 22.09.2020, úradne overeného Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor dňa 30.09.2020 pod číslom G1-782/2020, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
III. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného pozemok - parcelu C KN 192/1 o výmere 802 m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcu sa v k. ú. O., obec O., okres L., ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu č. 36478318 - 62/2020 vyhotoveného spoločnosťouGeodézia Bardejov, s.r.o., Hurbanova 121, Bardejov, IČO: 36 476 318 zo dňa 22.09.2020, úradne overeného Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor dňa 30.09.2020 pod číslom G1-782/2020, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
IV. Súd p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného, u každého v podiele 1/2 pozemok - parcelu C KN 192/3 o výmere 110 m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcu sa v k. ú. O.F., obec O., okres L., ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu č. 36478318 - 62/2020 vyhotoveného spoločnosťou Geodézia Bardejov, s.r.o., Hurbanova 121, Bardejov, IČO: 36 476 318 zo dňa 22.09.2020, úradne overeného Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor dňa 30.09.2020 pod číslom G1-782/2020, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
V. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
VI. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.“ Následne vydal Dopĺňací rozsudok č. k. 2C/39/2021-108 z 13. októbra 2022 a Opravné uznesenie č. k. 2C/39/2021-112 z 11. novembra 2022, ktorými doplnil rozsudok o výroky VII. a VIII., týkajúce sa náhrady trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne podľa ustanovení § 141, § 142 ako aj § 151n ods. 1 a § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie odvolacieho súdu
3. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. 13Co/9/2023 z 1. marca 2023 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo „rozsudok krajského súdu“), ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a druhým výrokom stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Dovolanie
4. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) navrhujúc napadnutý rozsudok krajského súdu i súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Zároveň požiadal o odklad právoplatnosti rozsudku.
5. Naplnenie dovolacieho dôvodu dovolateľ videl v nezdôvodnení racionality zamietnutia vyporiadania spoluvlastníctva k príslušenstvu domu (brána, bránička, chodník, studňa, vodovodná šachta) hoci žalovaný stráca možnosť prístupu k tomuto príslušenstvu, keďže uvedené sa nachádza na pozemku, ktorý súd prisúdil žalobcovi, a preto potvrdením rozsudku prvostupňového súdu vzal žalovanému jeho spoluvlastnícke oprávnenia, keď ho doslova vylučuje z užívania slovami: a je len logické, že strany sporu sa v budúcnosti budú starať o to príslušenstvo, ktoré je na novovytvorených parcelách, ktoré im pripadnú do výlučného vlastníctva.
6. Dovolateľ ďalej namietal neumožnenie vykonania dokazovania geometrickým plánom, ktorý by si dal vyhotoviť. Zo žiadneho ustanovenia CSP či Občianskeho zákonníka nevyplýva, že súd vychádza z geometrického plánu tej ktorej strany. Vo vzťahu k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva je nepochybné, že technickým podkladom rozsudku je geometrický plán, čo však neznamená, že ak žalobca taký podľa svojej vôle predloží, neexistuje už iná možnosť pre súd ako ho prijať, hlavne pokiaľ sa argumentačne napáda spôsob rozdelenia dotknutej nehnuteľnosti. Uviedol, že žalobca najskôr svojvoľne konal, keď oplotil betónovým plotom spoločný pozemok, ktorý dal na tom základe zamerať a súdy svojimi rozsudkami túto svojvôľu potvrdili, teda justifikovali protiprávne správanie žalobcu. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že brat mu takto zamedzil prístup po jestvujúcom chodníku, úplne zatienil vstup do časti rodinného domu užívaného žalovaným, a vytvoril predpoklady na podmáčanie tejto časti pozemku i domu, bolo potrebné vykonať v tomto smere navrhované dokazovanie, čo súd obhliadkou aj spravil. Nevyvodil však žiadne následky z týchto zistení a rozhodol podľa geometrického plánu žalobcu,nakoľko ten už bol v spise. Spôsob rozdelenia je však vecou spravodlivého usporiadania vzťahov a nie vojnou geometrických plánov. Je nehospodárne, aby strany ku každému spôsobu navrhovaného vysporiadania predkladali geometrické plány. Pokiaľ súd po obhliadke vykonával ďalšie dokazovanie výsluchmi svedkov, tak mal nepochybne dať priestor žalovanému na predloženie geometrického plánu na ním navrhovaný spôsob vyporiadania, keďže žalovaný pred ukončením dokazovania nemohol vedieť, akým spôsobom súd rozhodne.
7. Pokiaľ odvolací súd poukazuje v daných súvislostiach na koncentráciu konania tak, túto zásadu vzhľadom na vyššie uvedené, aplikuje nesprávne, nespravodlivo na úkor práv žalovaného, ktorý v spore s ním navrhovaným vysporiadaním neuspel len preto, že nemal geometrický plán. Prísne vzaté, ak by ho žalovaný nepredložil pred akýmkoľvek dokazovaním už pri vyjadrení v žalobe, tak by to odvolací súd v ďalšom nedovolil.
8. Vyhotovenie technického podkladu v podobe geometrického plánu je špecifikom rozhodovania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom a použitie koncentračnej zásady je jednoznačne na úkor práv žalovaného, čo je vadou konania podporujúcou dôvodnosť dovolania.
9. Za ďalší zásadný problém a nedostatok napadnutých rozsudkov považuje žalovaný to, že ich faktické dôsledky mu v reálnom živote berú jeho spoluvlastnícke oprávnenia. Navyše prvostupňový súd považuje bránu a bráničku za príslušenstvo pozemku ako to jasne vymedzuje v bode 45. odôvodnenia - avšak prípojky a žumpu už považuje za príslušenstvo rodinného domu, čo uvádza v bode 44. odôvodnenia, kdežto odvolací súd považuje všetko za príslušenstvo rodinného domu ako uvádza v bode 26. odôvodnenia („je nepochybné, že bránka a ostatné príslušenstvo patria k rodinnému domu pričom ustanovenie právneho predpisu, o ktoré by sa oba súdy opierali sa v odôvodnení rozsudkov ani nenachádza.
10. Ako bolo vyššie uvedené odvolací súd považuje za logické nevysporiadanie spoluvlastníctva strán k príslušenstvu rodinného domu. Na jednej strane súd tvrdí, že bolo potrebné rozhodnúť o vyporiadaní, aby nedochádzalo k ďalším rozporom, teda aby boli vstupy samostatné, na strane druhej si protirečí, ak uvádza, že strany sú povinné počínať si tak, aby nezasahovali do práva na pokojné užívanie majetku (bod 6. odôvodnenia). Súd tak ochránil len práva žalobcu, ktorému de facto priznal omnoho bonitnejšiu časť vyporiadávanej parcely, čím získal právo užívať aj ostatné veci v spoluvlastníctve a žalovaný je tak odkázaný na to, či ho vpustí. Pokiaľ ide o vstupnú bránu (pre vozidlá či väčšie objekty) ako aj bráničky (na peší prístup) či chodníka zriadeného ešte rodičmi, žalovaný zostáva spoluvlastníkom bez akýchkoľvek práv, keďže tieto zariadenia zabezpečujú vstup na pozemok, ktorý podľa rozsudkov má patriť výlučne žalobcovi.
11. Pokiaľ súd argumentuje v istých súvislostiach tým, že žalovaný má o 18 m2 viac (bod 38. posledná veta odôvodnenia prvostupňového rozsudku) ako žalobca, tvrdí, že o to žalovaný nežiadal, ide o výsledok svojvoľného oplotenia a zamerania a navyše hodnota takejto časti pozemku môže byť cca 180 € (10 € za m2), za čo sa žiadna bránička či betónový chodník nezriadi. Nedá sa nenamietať ani argument v bode 40. odôvodnenia prvostupňového rozsudku, ktorý si osvojil aj odvolací súd ohľadne vzhľadnosti plotu, kde súd prisvedčuje poznámke právneho zástupcu žalobcu, že ide o vec vkusu. Žalobca postavil plot z betónových dielov tak, že do svojej časti dal pohľadovú stranu, t. j. vzorovanú (vzhľad ukladaných tehál), pričom na strane druhej žalovanému ponechal hrubú neopracovanú časť. Pritom je z hľadiska ponuky trhu možné mať obe strany pohľadové avšak žalovaný nedostal žiadnu možnosť uvedené riešiť. Súd tak svojvôľu žalobcu vnucuje aj žalovanému, ktorý sa tak musí uspokojiť, že nemá riadny chodník a pri vstupe do ním užívanej prízemnej časti rodinného domu má oplotenie z hrubého betónu, tieň a vlhkosť.
12. Dovolateľ ďalej poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie vo veci sp. zn. 1Cdo/174/2017) ohľadne dôvodu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a je názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené dovolacie námietky je zrejmé, že práva žalovaného boli porušené a napadnuté rozsudky trpia vyššie pomenovanými vadami a v konečnom dôsledku prinášajú odmietnutiespravodlivosti v neprospech žalovaného.
13. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného vyjadril tak, že k samotnému nevykonaniu dôkazu: „...súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania geometrickým plánom tak, ako navrhoval žalovaný... ”; žalovanému nebol daný priestor na predloženie geometrického plánu na ním navrhovaný spôsob vyporiadania“ uviedol, že súd nie je viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení,.... V rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999,... nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov nezakladá prípustnosť dovolania, lebo samo o sebe neznamená odňatie možnosti pred súdom konať.
14. Žalobca zdôraznil, že je potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že žalovaný ani nikdy nemal záujem si dať vyhotoviť iný geometrický plán. Nemal záujem sa ani stotožniť s geometrickým plánom, ktorý dal vypracovať žalobca. Počas konania žalovaný mohol kedykoľvek sám predložiť geometrický plán a nešlo by tu o vojnu geometrických plánov, ako to uvádza žalovaný, ale mohlo sa aj rozumným návrhom odborníka - geodeta, dospieť k vyriešeniu sporu a uzatvoreniu zmieru. Počas celého konania, sa žalovaný snažil rôznymi spôsobmi zasahovať do výkonu jedného z atribútov vlastníckeho práva žalobcu, a to, do jeho oprávnenia predmet svojho (spolu)vlastníctva pokojne a nerušene užívať, nerešpektujúc tým zásadu, že o nakladaní so spoločnou vecou rozhodujú podieloví spoluvlastníci spoločne. Keďže správanie sa žalovaného voči žalobcovi začalo byť neúnosné, žalobca bol nútený sa domáhať návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, poskytnutia dočasnej ochrany a úpravy pomerov.
15. Pre ilustráciu, že strany sporu môžu rozhodovať aj o spoločných veciach, bez zásahu súdu, uviedol žalobca, že na pozemku sa nenachádza studňa, ako uvádza žalovaný. Rodinný dom je napojený na verejný vodovod a vodovodná šachta sa nachádza na pozemku žalobcu. Vo vnútri domu, v časti žalovaného, sa nachádza vodovodný ventil, ktorým môže odpojiť od vody celú nehnuteľnosť, tzn. aj nehnuteľnosť, ktorú užíva žalobca. Elektrická prípojka - tá sa tiež nachádza na pozemku žalovaného. Žalobca je tiež závislý na žalovanom, čo sa týka elektrickej energie. Odpad - odpadové potrubie v dome opravil žalobca a to v kúpeľni žalovaného a to spôsobom, že vymenil staré azbestové potrubie za nové a všetky výdavky s tým spojené hradil žalobca zo svojho. Žalovaný poukazuje na bránu, ktorá má vyše 50 rokov, ktorá je značne skorodovaná, takže je potrebné ju vymeniť, ako aj na chodník, ktorý tiež podlieha rozpadu, čo bolo zistené a konštatované už pri obhliadke dňa 4. augusta 2022. Žalovaný poukazuje aj na bonitu pôdy - tu je potrebné podotknúť, že pozemky sú rovnakej bonity - opak žalovaný nepreukázal. Pozemky boli dohodou rozdelené a takto užívané a nikdy zo strany žalovaného nebol problém v tom, že má pozemok horšej bonity.
16. Žalobca uzavrel, že má za to, že dovolaním vytýkané dovolacie námietky nie sú dôvodné, navrhol dovolanie zamietnuť ako nedôvodné a žalobcovi priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Posúdenie veci dovolacím súdom
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
18. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorýchmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR.
19. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.
20. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
21. V danom prípade z dovolania žalovaného jednoznačne vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu na základe § 420 písm. f) CSP.
22. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
23. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto skúmal, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti.
24. Dovolateľ v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP odvolaciemu súdu vytýkal nedostatky v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu spočívajúce v nevykonaní dôkazu a v nedostatočnom odôvodnení vo vzťahu hlavnej veci a príslušenstva.
25. Podľa § 153 ods. 1 - 3 CSP (sudcovská koncentrácia konania) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
26. Podľa § 154 CSP (zákonná koncentrácia konania) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
27. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1, druhá veta CSP. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného úkonu a útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď v konaní strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, a na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť, nepriznať mu procesnoprávne účinky. V odôvodnení rozsudku vo veci samej vysvetlí prečo na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.
28. Dovolateľ v dovolaní namieta síce porušenie jeho práv z dôvodu nevykonania dôkazu, avšak podľaobsahu dovolacej námietky presnejšie ide o námietku, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania (ešte nevyhotoveným) dôkazným prostriedkom, a to geometrickým plánom (nie nevykonanie dôkazu geometrickým plánom predloženým súdu žalovaným). Dovolací súd poukazuje na bod 43. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že okresný súd odôvodnil zamietnutie návrhu žalovaného na predloženie geometrického plánu, ktorým by navrhol svoje riešenie zrušenia a vyporiadania pozemku okolo rodinného domu, kde by sa okolo domu zanechala plocha o šírke 2 metre na prechod žalovaného a údržbu nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie uvedené rozhodnutie zdôvodnil tým, že návrh žalovaného považoval za neúčelný, ba dokonca kontraproduktívny v kontexte zachovania účelu a s tým spojeného pokojného užívania nehnuteľnosti. Okrem toho ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka ukladá každému vlastníkovi susediaceho pozemku umožniť v nevyhnutnej miere prístup na svoju nehnuteľnosť, ak si to vyžaduje nevyhnutná údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
29. Dovolací súd z obsahu listinného súdneho spisu (list číslo 93), zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde Bardejov z 13. októbra 2022 (ďalej aj „zápisnica“), zistil že žalovaný na otázku súdu, aby sa žalovaná strana vyjadrila, z akého dôvodu súdu prvej inštancie nepredložila žiaden technický podklad, t. j. geometrický plán v zmysle jeho návrhu, právny zástupca žalovaného odpovedal, že z dôvodu, akoby súd chcel rozhodnúť, pričom ide o finančne nákladnú vec, tak z tohto dôvodu.
30. Zo strany 6 citovanej zápisnice o pojednávaní dovolací súd zisťuje, že podľa predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie sa návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva javí ako dobre možný s tým, že obaja (strany sporu) tým budú mať zabezpečený prístup do tej časti nehnuteľnosti, ktorú užívajú. Okrem toho dôvodom pre rozdelenie spoluvlastníctva sú aj vzájomné nezhody medzi stranami sporu a v prípade, ak by sa či už ponechalo vecné bremeno alebo by sa ponechal pozemok v okolí domu o šírke 2 metre v podielovom spoluvlastníctve, plodilo by to ďalšie nezhody a možno aj ďalšie súdne spory. Rovnako na strane 6 zápisnice o pojednávaní, sa žalovaný na otázku súdu o čo mu vlastne ide, vyjadril tak, že chce chodiť po starom chodníku a chce mať okolo domu možnosť prechodu o šírke 2 metre, ak by potreboval niečo opraviť a na údržbu nehnuteľnosti.
31. Následne súd prvej inštancie prijal uznesenie ktorým návrh žalovaného na predloženie geometrického plánu v zmysle ich návrhu zamieta. (l. č. 7 zápisnice o pojednávaní z 13. októbra 2022, str. 94 listinného súdneho spisu). Dovolací súd z obsahu listinného súdneho spisu konštatuje, že žaloba bola v tomto spore na súd prvej inštancie doručená 22. októbra 2021. Žalovanému bola žaloba aj s geometrickým plánom doručená na vyjadrenie spolu s uznesením č. k. 2C/39/2021-27 z 19. januára 2022 dňa 26. januára 2022. Znamená to, že žalovaný mal dostatok času na predloženie prostriedkov procesnej obrany, avšak návrh, aby mohol predložiť (dať si vyhotoviť) geometrický plán v zmysle jeho návrhu, predniesol až na poslednom pojednávaní súdu prvej inštancie a to 13. októbra 2022, keď zároveň tvrdil, že geometrický plán si nedal vyhotoviť aj z finančných dôvodov. Prostriedky procesnej obrany, tak ako skonštatoval súd prvej inštancie, neboli uplatnené včas, pretože ich strana žalovaného mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
32. S poukazom na uvedené považuje dovolací súd postup súdu prvej inštancie za súladný so zákonom, rešpektujúci zásadu koncentrácie civilného sporového konania, keď v rámci zákonom stanovenej koncentrácie na predkladanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany až do prijatia uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené, bolo možné predkladať návrhy na vykonanie dokazovania prípadne predložiť rozhodujúce dôkazné prostriedky (napr. žalovaným vyhotovený geometrický plán), avšak podľa vyjadrenia strany žalovaného takýto dôkazný prostriedok predložený nebol a to pre jeho finančnú náročnosť. Preto uznesenie, ktorým bol návrh žalovaného na predloženie geometrického plánu v zmysle jeho návrhu, zamietnutý a následne v rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/39/2021-99, na strane 13, bod 43. bolo rozhodnutie odôvodnené, je súladné so zákonom. Na podklade uvedeného dovolací súd konštatuje, že nezistil v tejto časti dôvodnosť podaného dovolania.
33. Dovolateľ v dovolaní ďalej odvolaciemu súdu vytýkal, že sa dostatočne nevyrovnal s podstatnými argumentmi uvedenými žalovaným smerujúcim k ďalšiemu užívaniu nehnuteľností, inžinierskych sietí,prípojok v rodinnom dome, ktorého sú strany sporu spoluvlastníkmi, chodníka a oplotenia, a preto rozsudok odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti. Z dovolania však nie je zrejmé, v čom podľa dovolateľa spočíva nedostatok odôvodnenia rozsudku krajského súdu, a s ktorými tvrdeniami dovolateľa sa odvolací súd nezaoberal. Je nesporné, že predmet konania určuje žalobca, a to žalobným petitom. Z obsahu dovolaním napadnutých súdnych rozhodnutí vyplýva, že predmet súdneho konania určený žalobcom bol vyčerpaný. Preto ak vznikajú medzi stranami sporu nedorozumenia aj naďalej, je ich potrebné v prvom rade vyriešiť dohodou, prípadne zvážiť iné riešenia. Dovolací súd nie je súdom skutkovým, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).
34. Na základe uvedeného Najvyšší súd SR dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.
35. Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania dovolací súd o návrhu na odklad právoplatnosti v zmysle § 444 ods. 2 CSP, v súlade s ustálenou súdnou praxou, už nerozhodoval.
36. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd SR neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
37. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



