6Cdo/24/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Krajského súdu v Bratislave, justičná pokladnica, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, IČO: 00 215 759, proti povinnému Ing. F. U., trvale bytom v L., A. XXX/XX, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 66,00 eur a trov exekúcie, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. E 8143216010, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. mája 2021 sp. zn. E 8143216010, EX 509/18, takto

rozhodol:

I. Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. mája 2021 sp. zn. E 8143216010, EX 509/18 zastavil konanie o výkon rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 8143216010 a exekúciu Krajského súdu v Bratislave vedenú pod sp. zn. Er 8143216010/18 zo dňa 23. apríla 2018 a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo výške 72,00 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Vymáhanou pohľadávkou v prejednávanej exekučnej veci bol súdny poplatok vo výške 66,00 eur, ktorý mal povinný zaplatiť v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice I z 26. apríla 2010 sp. zn. 10C/16/2007. K zastaveniu konania o výkon rozhodnutia a exekúcie došlo z dôvodu uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty stanovenej na vymáhanie súdneho poplatku v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Podľa § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“) a § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tak bolo nevyhnutné konanie o výkon rozhodnutia a exekúciu zastaviť.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 22. júla 2021 povinný dovolanie, v ktorom navrhoval zrušenie exekúcie ako neprípustnej a požadoval náhradu trov konania.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) skúmal, či sú splnené podmienky,za ktorých môže o dovolaní konať a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.

4. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len,,procesné podmienky“). Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 419 C. s. p. dovolaním možno napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia „odvolacieho“ súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (§ 34 C. s. p.) alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 31 C. s. p.) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.

6. Podľa § 438 ods. 1 C. s. p. sa na konanie na dovolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok ma´ prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú vec). Ide o určenie, ktorý súd ma´ uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 C. s. p. tak, že o odvolaní rozhoduje krajsky´ súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 C. s. p.) a o dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 C. s. p.). Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 C. s. p.). O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C. s. p.).

8. V danom prípade však dovolanie povinného smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Bratislave rozhodoval nie ako súd odvolací, ale ako súd prvej inštancie určený zákonom na správu a vymáhanie súdnych pohľadávok podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 3 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Dovolaním povinného je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho súdu, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 C. s. p.

9. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2010, cˇ. k. IV. U´S 389/2010 -14).

10. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní smerujúcemu proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

11. Vzhľadom k tomu, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, najvyšší súd konanie o dovolaní dovolateľa bez ďalšieho zastavil (§ 161 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p.).

12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.