Najvyšší súd
6 Cdo 24/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom v B., proti povinnému Ing. K. Č., naposledy bývajúcemu v M., o vymoženie 110 439,29 EUR (3 327 094 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17 Er 3796/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. apríla 2008 sp. zn. 10 CoE 19/2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 22. apríla 2008 sp. zn. 10 CoE 19/2008 a uznesenie Okresného súdu Martin z 13. novembra 2007 č. k. 17 Er 3796/2007-23 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Súdna exekútorka Bc. V. H. so sídlom exekútorského úradu v P., požiadala písomným podaním zo X. Okresný súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 110 439,29 EUR (3 327 094 Sk) a trov exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučných titulov platobných výmerov č. X. a č. X., vydaných V.Z.P., a. s., pobočka M., ktoré nadobudli vykonateľnosť X., a ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na poistnom spolu vo výške 110 439,29 EUR (3 327 094 Sk). K žiadosti pripojila návrh na vykonanie exekúcie, exekučné tituly, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z X. uzavretú medzi V. Z. P., a. s. a V., a.s., včítane fotokópie výpisu z prílohy č. 1 zmluvy a fotokópie odovzdávacieho protokolu č. X..
Okresný súd Martin uznesením z 13. novembra 2007 č.k. 17 Er 3796/2007-23 žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe predložených dokumentov nebol preukázaný prechod vymáhanej pohľadávky z pôvodnej oprávnenej – V. Z. P., a.s., na S., a.s., keď zmluvu zo dňa X. uzavretú medzi spoločnosťou V., a.s., ako postupcom a S., a.s., ako postupníkom oprávnená vôbec nepredložila a zmluvu z X. uzavretú medzi V.Z.P., a.s., ako postupcom a V., a.s., ako postupníkom predložila len v neoverenej fotokópii; navyše ani v takejto forme neobsahovala prílohu č. 1, ktorá v zmysle článku I tejto zmluvy bola jej neoddeliteľnou súčasťou a špecifikovala všetky postúpené pohľadávky. Dodal, že príloha, ktorá má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nie je so zmluvou pevne spojená, čo následne umožňuje jednotlivé pohľadávky na konkrétnom výtlačku kedykoľvek meniť a dopĺňať. Dohodu o postúpení pohľadávok v časti jej predmetu považoval preto za nejasnú a neurčitú (§ 37 OZ). Okrem iného vychádzal z názoru, že neoverená fotokópia nie je dôkazom so zodpovedajúcou preukaznou silou. Nejedná sa o listinu podľa § 129 O.s.p., preto na základe údajov z nej vyplývajúcich možno hovoriť len o dôvodnom predpoklade.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie oprávnenej uznesením z 22. apríla 2008 sp. zn. 10 CoE 19/2008 uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia potvrdil. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že nebol preukázaný prechod práva z exekučného titulu na oprávnenú. Vyslovil názor, že neoverené fotokópie akejkoľvek listiny nemajú dostatočnú preukaznú silu, keďže nie sú nositeľom autentickej (pôvodnej) informácie a na riadne preukázanie okolností obsiahnutých v určitej fotokópii je nevyhnutné dotknuté údaje verifikovať.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala včas dovolanie oprávnená. Žiadala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že v dôsledku nesprávneho rozhodnutia odvolacieho súdu, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu. Vyčítala odvolaciemu súdu, že neuznal jej postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní napriek tomu, že zo strany účastníkov konania nedošlo k spochybneniu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá platne. Poukazovala na to, že zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), ani Občiansky súdny poriadok, neukladajú účastníkovi exekučného konania povinnosť preukázať prevod práva originálom alebo overenou kópiou listiny. Predpokladom spôsobilosti listiny byť dôkazom nie je preto jej predloženie v origináli alebo overenej kópii. Navyše, prechod práva možno preukázať aj inak, než len predložením zmluvy o postúpení pohľadávok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou exekučného konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Keďže dovolateľka tvrdila, že konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd sa osobitne zaoberal jej existenciou.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, teda aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z 13. júla 2000). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť zastavenie exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenej ako účastníčke exekučného konania v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo treba považovať za odmietnutie spravodlivosti.
Odvolací súd rozhodnutie o tom, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie žiadosti o udelenie poverenia založil zhodne s okresným súdom na právnom názore, podľa ktorého predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky (jej časti) len vo forme jednoduchej fotokópie, nemožno považovať za postačujúci dôkaz k preukázaniu prechodu vymáhanej pohľadávky na oprávnenú. Prechod práv a povinností z exekučného titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky je treba preukázať predložením originálu zmluvy alebo jej osvedčenej fotokópie.
Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd (ale i súd prvého stupňa) neposúdil splnenie podmienok, v súvislosti s rozhodnutím o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, správne.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu /§45/ a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1 EP).
Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.
Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta EP proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností.
Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“).
Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 veta prvá O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.).
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.).
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.).
V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1 EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP), či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo či oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p.
V štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu (povinný sa o exekúcii dozvie spravidla až doručením upovedomenia o začatí exekúcie). V prípade tvrdeného prechodu práva alebo povinnosti túto skutočnosť skúma len z pohľadu existencie titulu pre výkon exekúcie v spojitosti s tvrdenou právnou skutočnosťou zakladajúcou prechod. To znamená, že v tomto štádiu konania preskúmava len to, či po vydaní exekučného titulu nastala tvrdená právna skutočnosť (spravidla podľa hmotného práva), s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností (jej existenciu), či sa prevod alebo prechod týka subjektu uvedeného v exekučnom titule a subjektu označeného v návrhu na vykonanie exekúcie, či predmetom prevodu alebo prechodu práv alebo povinností sú práve tie práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná. V tomto štádiu konania sa dokazovanie nevykonáva a teda nie je oprávnený skúmať (verifikovať pravdivosť tvrdeného), či k prechodu práva alebo povinnosti skutočne došlo. Tieto otázky môžu byť až predmetom konania o námietkach povinného proti exekúcii, prípadne konania o zastavenie exekúcie. Až vtedy totiž vzniká medzi oprávneným a povinným spor o začatie exekúcie, prípadne spor o zastavenie exekúcie, kedy prichádza do úvahy vykonanie dokazovania s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť a vyjadriť sa k nemu. V tomto štádiu konania sa preto prevod alebo prechod práv a povinností preukazuje len vo vyššie uvedenom zmysle, teda obvykle doložením (priložením) alebo aspoň označením listiny, ktorá túto skutočnosť dokazuje.
Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 341/2005 Z.z., s účinnosťou od 31.8.2005, v prípade, ak k prechodu alebo k prevodu práva alebo povinnosti došlo pred začatím exekučného konania neuvádza, akým spôsobom sa má táto skutočnosť doložiť. Upustila od výslovnej požiadavky, že prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu po začatí exekučného konania, stanovila požiadavku, aby účastníci priložili listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv a povinností a to v origináli alebo osvedčenej fotokópii (§ 37 ods. 3 tretia veta v spojení s § 37 ods. 4 EP v znení do 30.11.2006). Od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z., t.j. od 1.12.2006, už ani v týchto prípadoch formu takejto listiny neupravuje, z čoho možno usúdiť, že jej predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii nevyžaduje. Od 1.9.2005 teda právna úprava nevyžaduje od oprávneného povinnosť preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom, ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie.
V posudzovanej veci oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie X. a v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod práva z exekučného titulu postúpením pohľadávky. V návrhu označila listiny, ktoré dokazujú túto skutočnosť; zmluvu z X. predložila vo fotokópii, zmluvu z X. do spisu nedoložila, avšak jeden exemplár z každej zmluvy sa nachádza v správnom registri na Okresnom súde Martin vo forme notárom osvedčenej listiny a zmluvy sú súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.) a predložila tiež fotokópiu výpisu z prílohy č. 1 k zmluve, ktorá ako celok tvorila jej neoddeliteľnú súčasť.
Ak odvolací súd, za tohto stavu veci, dospel zhodne s názorom súdu prvého stupňa k záveru, že oprávnená bola povinná, okrem tvrdenia prechodu a označenia listín, ktoré túto skutočnosť dokazujú, v štádiu exekučného konania o vydanie poverenia prechod práv a povinností z exekučného titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky preukázať doložením originálu zmluvy (jej časti) alebo jej osvedčenej fotokópie a len zo samotnej tejto skutočnosti (bez ďalšieho) vyvodil rozpor jej návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, rozhodol nesprávne. Jeho postup tak nebol v súlade s § 1 O.s.p. a so základným právom oprávnenej na súdnu ochranu. Týmto nesprávnym postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd považuje za potrebné na záver poznamenať, že i kópia (fotokópia) listiny je listinou (zmluva o postúpení pohľadávky listinou súkromnou, nie verejnou) a teda dôkazným prostriedkom, a že otázka jej pravosti, pravdivosti, hodnovernosti, či spôsobilosti preukazovať tvrdenú okolnosť, je výsledkom hodnotenia dôkazov súdom.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil (§ 243b ods. 3 O.s.p.) a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. l O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. marca 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová