Najvyšší súd

6 Cdo 239/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. E. K., bývajúceho v B., zastúpeného Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 17, proti žalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, Bratislava, Námestie Ľudovíta Štúra 1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 16/2007, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2010 sp. zn.   8 Co 153/2009 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2010 sp. zn. 8 Co 153/2009   z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. júla 2010 sp. zn. 8 Co 153/2009 odmietol odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“) z 27. júna 2008 č.k. 12 C 16/2007-96 a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) majúc za to, že žalobca podal odvolanie oneskorene. Vychádzal z toho, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do 14. októbra 2008 bolo treba mať za to, že rozsudok súdu prvého stupňa bol zástupkyni žalobcu doručený uplynutím tretieho dňa od uloženia zásielky na pošte, t.j. dňa 18. augusta 2008. Lehota na podanie odvolania tak začala plynúť 19. augusta 2008 a márne uplynula 2. septembra 2008, pretože žalobca podal odvolanie   na pošte až 3. septembra 2008, teda oneskorene. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd tiež uviedol: „Pretože v danej veci nebol zistený opak a právna zástupkyňa navrhovateľa v tomto smere ani netvrdila a neponúkla žiaden dôkaz, má odvolací súd za to, že táto sa ako adresát uvedenej poštovej zásielky, obsahujúcej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zdržiavala na adrese doručovania – D.. Prípadná námietka tejto skutočnosti nemôže byť ani dôvodom dovolania, keď nebola tvrdená v odvolaní, pretože pri skúmaní náležitostí doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. správnosť a úplnosť skutkových záverov súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nemožno posudzovať na základe námietok účastníka uplatnených až v odvolacom konaní (CH.BCKč.RNsC333/2001).“

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie dôvodiac, že postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Tvrdí, že odvolanie podal včas, v zákonnej pätnásťdňovej lehote počítanej od skutočného prevzatia rozsudku súdu prvého stupňa. V danej veci totiž nemohla platiť fikcia doručenia v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. (zrejme v znení   do 14. októbra 2008; poznámka dovolacieho súdu), pretože jeho zástupkyňa, ktorej sa rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 49 ods. 1 O.s.p. doručoval, sa v mieste doručenia v rozhodnú dobu nezdržovala. Až do 23. septembra 2008 bola totiž na materskej dovolenke. Tiež uviedol, že z údajov na obálke obsahujúcej doručovaný rozsudok súdu prvého stupňa, nebolo zrejmé, že ide o zásielku určenú advokátovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu poukázal na tú skutočnosť, že žalobca, ani jeho zástupkyňa, neinformovali súd ani poštový úrad o tom, že zástupkyňa žalobcu sa v čase doručovania nezdržovala v mieste doručenia. Tiež uviedol, že nakoľko právna zástupkyňa žalobcu prevzala rozsudok prvostupňového súdu dňa   21. augusta 2008,   t. j. v priebehu materskej dovolenky trvajúcej do 23. septembra 2008, je zrejmé, že sa zdržiavala v svojej kancelárii aj pred ukončením materskej dovolenky. Tiež poukázal   na ustanovenie zákona o advokácii podľa ktorého, ak advokát vykonáva advokáciu samostatne a vo vykonávaní advokácie mu bráni akákoľvek prekážka, je povinný urobiť potrebné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov klienta, resp. ustanoviť po vzájomnej dohode iného advokáta ako svojho zástupcu; takisto má povinnosť zabezpečiť v mieste svojho sídla možnosť doručovania zásielok v súlade s právnymi predpismi o doručovaní. Z týchto dôvodov sa žalovaný stotožnil so záverom odvolacieho súdu o fikcii doručenia rozsudku prvostupňového súdu žalobcovi dňom 18. augusta 2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), po tom, ako prostredníctvom súdu prvého stupňa vykonal šetrenie   na odstránenie sporných okolností doručovania rozsudku súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.  

Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať   pred súdom.

Podľa § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. dovolací súd na vady konania podľa § 237   písm. a/ až g/ O.s.p. prihliada vždy, teda aj vtedy, ak v neboli dovolaní uplatnené vôbec alebo boli uplatnené z iného dôvodu.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv   a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť   pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v   prípade, že podmienky pre také rozhodnutie neboli splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v nesprávnom odmietnutí odvolania žalobcu. Odvolací súd totiž odmietol odvolanie žalobcu, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky. Nie je totiž správny jeho záver, že odvolanie bolo zjavne podané oneskorene.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Doručovanie písomností určených advokátovi upravuje ustanovenie § 48 ods. 4 O.s.p. v znení do 14. októbra 2008 (teraz § 48 ods. 5 O.s.p.), podľa ktorého takéto písomnosti sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

Občiansky súdny poriadok neupravuje ďalší postup v prípade, že pri doručovaní písomností určených advokátovi nebol advokát, prípadne advokátsky koncipient alebo iný pracovník pracovne činný u advokáta a poverený prijímaním zásielok, zastihnutý, resp. že advokát takých pracovníkov nemá. Nedostatok takej zákonnej úpravy je potrebné preklenúť použitím analogického použitia ustanovenia § 46 O.s.p., resp. § 47 O.s.p., podľa toho, či ide o tzv. obyčajné doručovanie alebo doručenie písomností určených do vlastných rúk adresáta (na doručovanie advokátovi nemožno aplikovať ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p. – pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2008 sp.zn. 1 Cdo 88/2007).

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do 14. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň   a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... považuje sa posledný deň lehoty za deň doručenia...") je nutné súčasné splnenie týchto podmienok:   a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114 ods. 4 O.s.p.),   b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržoval,   c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil o tom, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia nevyzdvihol.

Právna fikcia doručenia, použitá okrem iného aj v citovanom ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do 14. októbra 2008, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným. Aby fikcia doručenia mohla svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, nie je súd oprávnený naplnenie fikcie doručovania konštatovať (porovnaj čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uvedený ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., podľa ktorého štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon).

Z doručenky pripojenej k č.l. 103 spisu nie je možné vyvodiť záver o vzniku fikcie doručenia v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do 14. októbra 2008, ako to nesprávne urobil odvolací súd. Na predmetnej doručenke v rubrike pre poznámky pošty (označenej „Nedoposielať“) v bode 1. („Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa...“) je síce vyznačený dátum 14. august 2008, v bode 2. („Opakované doručenie“) dátum 15. august 2008 a v bode 3. („Deň uloženia zásielky“) dátum 15. augusta 2008, napriek tomu z doručenky, a ani z ostatného obsahu spisu, nemožno vyvodiť, že by doručovateľ pri doručovaní zásielky obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa striktne zachoval postup podľa ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup   pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., osvedčuje pravdivosť toho, čo je v   nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 1992 sp. zn. 1 Cdo 37/92). Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.

V preskúmavanej veci okolnosť, že zástupkyňa žalobcu sa v mieste doručenia zdržovala, doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).

Berúc do úvahy vyššie uvedené závery, podľa dovolacieho súdu nenáležite vyznieva poznámka odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia v znení: „Pretože v danej veci nebol zistený opak a právna zástupkyňa navrhovateľa v tomto smere ani netvrdila a neponúkla žiaden dôkaz, má odvolací súd za to, že táto sa ako adresát uvedenej poštovej zásielky, obsahujúcej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zdržiavala na adrese doručovania – D. Prípadná námietka tejto skutočnosti nemôže byť ani dôvodom dovolania, keď nebola tvrdená v odvolaní, pretože pri skúmaní náležitostí doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. správnosť a úplnosť skutkových záverov súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nemožno posudzovať na základe námietok účastníka uplatnených až v odvolacom konaní (CH.BCKč.RNsC333/2001).“  

Keďže žalobca v dovolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového rozhodnutia namietal, bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd prostredníctvom súdu prvého stupňa vykonal šetrenie v záujme odstránenia sporností v okolnostiach doručovania rozsudku súdu prvého stupňa zástupkyni žalobcu. Výsluchom zástupkyne žalobcu, svedkov Ing. K. Z., Dr. D. P. a V. S. nebolo preukázané, že sa zástupkyňa žalobcu (ktorá porodila dňa 23. apríla 2008 a bola na materskej dovolenke až do 23. septembra 2008) v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa v mieste doručenia zdržiavala.

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte, pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. III. ÚS 331/04 a III. ÚS 249/08).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nebol doručený správne podľa predpisov upravujúcich tento úkon, ktorá vada má priamo za následok nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky. Preto ak odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané, odňal mu právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bol ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).

Žalobca teda dôvodne v dovolaní vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., dovolanie žalobcu je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil   na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. marca 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová