6 Cdo 236/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. D., bývajúceho   vo V., zastúpeného JUDr. S. K., advokátom so sídlom vo V.,   proti žalovanej S., s. r. o.,  

so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.

zn. 1 C 1670/1998, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove  

z 11. februára 2011 sp. zn. 4 Co 146/2010 takto  

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok

Okresného súdu Vranov nad Topľou (ako súdu prvého stupňa) zo 14. septembra 2010 č. k.  

1 C 1670/1998-360, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o poskytnutie ochrany (vo forme

ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy) za zásah do jeho osobnostných práv,  

ku ktorému malo dôjsť uverejnením článku s názvom „ Poslanec O., jeho bratia a tí druhí...“

v periodiku žalovanej „P“   č. x zo dňa xx. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil

jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa.  

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym

posúdením veci oboma súdmi, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov,

nesprávnymi skutkovými zisteniami a všeobecne aj vadami uvedenými v § 237 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“).

Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolací súd z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) preskúmal

prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p., na ktoré dovolateľ poukazoval

len všeobecne. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh  

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu  

ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby

sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu tzv. iných vád konania

týkajúcich sa hodnotenia vykonaných dôkazov či zisťovania skutkového stavu veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/   O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov  

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. apríla 2012  

  JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová