6 Cdo 236/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. D., bývajúceho vo V., zastúpeného JUDr. S. K., advokátom so sídlom vo V., proti žalovanej S., s. r. o.,
so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.
zn. 1 C 1670/1998, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 11. februára 2011 sp. zn. 4 Co 146/2010 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou (ako súdu prvého stupňa) zo 14. septembra 2010 č. k.
1 C 1670/1998-360, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o poskytnutie ochrany (vo forme
ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy) za zásah do jeho osobnostných práv,
ku ktorému malo dôjsť uverejnením článku s názvom „ Poslanec O., jeho bratia a tí druhí...“
v periodiku žalovanej „P“ č. x zo dňa xx. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil
jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym
posúdením veci oboma súdmi, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov,
nesprávnymi skutkovými zisteniami a všeobecne aj vadami uvedenými v § 237 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“).
Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolací súd z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) preskúmal
prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p., na ktoré dovolateľ poukazoval
len všeobecne. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu
ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby
sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu tzv. iných vád konania
týkajúcich sa hodnotenia vykonaných dôkazov či zisťovania skutkového stavu veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. apríla 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová