Najvyšší súd Slovenskej republiky
6 Cdo 232/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P. T., bývajúceho v K., proti žalovanej M. - S., spol. s. r.o., so sídlom v B., o ochranu osobnosti a o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12 C 149/2008, o dovolaní žalovanej
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. júna 2010 sp. zn. 3 Co 59/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovanej o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I uznesením z 21. januára 2010 č.k. 12 C 149/2008-113 nepriznal
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Skonštatoval, že majetkové a sociálne pomery
žalobcu sú nadpriemerné a na dosiahnutie základného práva na súdnu ochranu viac ako
dostačujúce. Vychádzal z toho, že výška uplatnenej nemajetkovej ujmy bola stanovená
žalobcom, a uplatnená náhrada škody je ušlým ziskom, ktorý si tiež stanovil sám žalobca.
V oboch prípadoch ide o „fiktívnu“ ujmu. Žalobca je preto povinný znášať náklady
na zaplatenie súdneho poplatku.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu uznesením z 10. júna 2010 sp. zn.
3 Co 59/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že priznal žalobcovi
čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku za návrh v rozsahu 75%. Odvolací súd sa
nestotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa v tom, že v prípade nárokov uplatňovaných
žalobcom sa jedná o „fiktívnu“ ujmu. Považoval za nepochybné, že majetkové pomery
žalobcu mu neumožňujú bez ohrozenia jeho vlastnej existencie zaplatiť súdny poplatok za
uplatňované nároky. Na druhej strane však žalobca disponuje určitým majetkom.
S prihliadnutím na majetkové a sociálne pomery žalobcu, ako aj na povahu nároku a výšku
súdneho poplatku, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu žalobcu
na oslobodenie od súdneho poplatku sčasti vyhovel.
2 6 Cdo 232/2010
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla dovolaním žalovaná. Navrhla, aby
dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdí alebo ho zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Mala za to, že súdy jej svojim
postupom odňali možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.,
nakoľko jej neboli doručené prílohy k žalobnému návrhu, rozhodnutie o nepriznaní
oslobodenia od súdneho poplatku, odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu a podanie,
ktorým žalobca upravil svoj žalobný návrh. Zároveň odôvodnila dovolanie aj tým, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovanej ako
nedôvodné zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie
podala oprávnená osoba.
K tomu, aby dovolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné
vzťahy, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok.
V prejednávanej veci dovolanie žalovanej smeruje síce proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa, a teda mohlo by byť podľa § 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p. objektívne prípustné, avšak jeho prípustnosť bolo potrebné posúdiť aj
z hľadiska, či je prípustné subjektívne.
Subjektívna prípustnosť odráža stav procesnej ujmy určitého účastníka konania, ktorá
sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý odvolací súd pre účastníka mohol
založiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý svojím rozhodnutím skutočne založil. Z povahy
dovolania ako opravného prostriedku vyplýva, že oprávnenie ho podať (subjektívna
prípustnosť) svedčí účastníkovi, v ktorého neprospech toto porovnanie vyznieva, ak je
spôsobená ujma na základe dovolania odstrániteľná tým, že dovolací súd toto rozhodnutie
zruší.
Žalovaná si v tomto prípade nárokuje oprávnenia, i keď nie je dôvod, aby jej ich
právny poriadok garantoval. Povinnosť účastníka konania zaplatiť súdny poplatok je 3 6 Cdo 232/2010
verejnoprávna povinnosť účastníka konania voči štátu, ktorá sa protistrany v konaní nedotýka.
O miere a rozsahu tejto procesnej podmienky rozhoduje výlučne štát, v ktorého mene koná
súd. Procesné ani hmotnoprávne postavenie druhého účastníka konania nie je nijako dotknuté,
nezakladajú, ani nemenia sa jeho práva, ani mu nevzniká ujma.
Formálne by zákon umožňoval proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo zmenené
uznesenie okresného súdu, podať dovolanie podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. To ale
neznamená, že právo podať dovolanie patrí ktorémukoľvek účastníkovi konania. Toto právo
náleží iba tomu účastníkovi konania, ktorý bol dotknutý napádaným rozhodnutím. Podobne,
ako je to v prípade poriadkovej pokuty, kde takéto rozhodnutie môže napádať iba ten
z účastníkov konania, ktorý bol rozhodnutím dotknutý.
Z uvedeného výkladu možno vyvodiť, že žalovaná nebola oprávnená podať dovolanie
proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu, nakoľko v tejto časti konania nešlo
o sporový právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako účastníkmi konania, ale o verejno-
právny vzťah medzi súdom a žalobcom. V žiadnom prípade nedošlo k zmene práv
a povinností žalovanej, ani jej práva a povinnosti neboli nijakým spôsobom dotknuté.
Nebolo ani potrebné žalovanej doručovať prvostupňové uznesenie o nepriznaní
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov pre žalobcu, ani žalobcove odvolanie proti tomuto
uzneseniu, ani iné dokumenty, ktoré s oslobodením žalobcu od súdnych poplatkov súvisia.
Nemožno preto hovoriť ani o odňatí možnosti konať pred súdom, tak ako ho namieta
dovolateľka.
Tvrdenia žalovanej, podľa ktorých jej mali súdy odňať možnosť konať pred súdom
tým, že jej nedoručili podanie, ktorým žalobca upravil svoj žalobný návrh, sú nedôvodné
a nespôsobujú vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pre ktorú by bolo potrebné
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť. Tento dočasný nedostatok sa týka konania
vo veci samej a vôbec nesúvisí s postupom súdu pri rozhodovaní o oslobodení žalobcu
od platenia súdnych poplatkov.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol ako podané niekým, kto
naň nie je oprávnený.
4 6 Cdo 232/2010
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. marca 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová