6Cdo/230/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu Y. X., nar. XX. X. XXXX., bývajúceho v G., Z., zastúpeného splnomocnenkyňou JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pluhová 29, v mene ktorej koná ako konateľka advokátka JUDr. Vladimíra Gáliková Klučková, proti žalovanej MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo, so sídlom v Sládkovičove, Košútska 1342, IČO: 31 411 622, zastúpenej splnomocnenkyňou JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r. o., so sídlom v Novej Bystrici 850, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Bohuslav Majchrák, o určenie výšky nájomného a vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10C/89/2004, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 7. júna 2017 sp. zn. 25Co/91/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 26. novembra 2015 č. k. 10C/89/2004-1010 v I. výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 060,74 Eur so 16,5% úrokmi z omeškania od 2. 6. 2003 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku v tejto časti odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia prisúdenej sumy predstavujúcej peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovanej užívaním pozemku, ktorého je žalobca spoluvlastníkom. Uviedol, že právoplatným medzitýmnym rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 10C/89/2004 - 812 zo 16. 7. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/387/2012 z 9. 6. 2014 bolo určené, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný, preto predmetom konania zostalo už len rozhodnutie o výške peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie. Konštatoval, že prvoinštančný súd pri učení výšky peňažnej náhrady vychádzal zo skutočného užívacieho stavu pozemku, ktorý je užívaný na podnikateľské účely žalovanej ako zastavaný prevádzkovými stavbami a spevnenými plochami, hoci je v katastri zapísaný ako orná pôda. Vzhľadomna zistené okolnosti nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej, že výkon práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“). Navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, že ho podáva pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súde ešte nebola vyriešená. Túto otázku vymedzila tak, že je ňou: „vysporiadanie sa s výkladom a uplatňovaním právnej úpravy princípov dobrých mravov a vzťahujúcich sa na prejednávanú vec a na ochranu práv strán sporu s nimi spojených“.

3. Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril po uplynutí stanovenej lehoty, preto sa na jeho vyjadrenie v súlade s § 436 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) neprihliadalo.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a na to oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

6. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

7. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

8. Podľa § 447 písm. f) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.

9. V preskúmavanej veci dovolateľka nevymedzila uplatnený dovolací dôvod takým spôsobom, ako to vyžaduje ustanovenie § 432 C. s. p. v spojení s ustanovením § 421 ods. 1 C. s. p. Z ňou vymedzenej právnej otázky, ktorú mal odvolací súd riešiť nesprávne, nie je zrejmé, aké konkrétne právne posúdenie veci považuje za nesprávne. Nie je preto zrejmé, či nesprávne právne posúdenie veci sa má týkať aplikácie právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo či správne určená právna norma bola nesprávne vyložená, prípadne na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaná a v čom konkrétne táto nesprávnosť spočíva, či sa týka samotného priznania uplatneného nároku (hoci o jeho základe už bolo právoplatne rozhodnuté) alebo len výšky priznaného nároku a v akom rozsahu, prípadne či sa týka inej otázky majúcej vplyv na výšku priznaného nároku. Dovolací súd tak ani nemohol pristúpiť k skúmaniu predpokladu prípustnosti dovolania vyplývajúceho z § 421 ods. 1 C. s. p., t. j. či je dovolaním napadnuté riešenie takej právnej otázky odvolacím súdom, od ktorej záviselo jeho rozhodnutie. Dovolací súd poznamenáva, že nie je jeho povinnosťou, aby si právnu otázku, ktorá mala byť riešená odvolacím súdom nesprávne, mal vyvodzovať sám. Naopak jej riadne vymedzenie, t. j. jasné formulovanie, je povinnosťou strany, ktorá je v dovolacom konaní povinne zastúpená advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom. Jasne formulovaná právna otázka má v prvom rade naznačiť riešenie daného prípadu požadované stranou a v druhom rade potom jej znenie predstavuje všeobecný právny záver aplikovateľný v obdobných prípadoch v budúcnosti.

10. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f) C. s. p. odmietol.

11. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože žalobca, ktorému by v prípade včasného podania vyjadrenia k dovolaniu žalovanej prináležala náhrada trov dovolacieho konania súvisiacich s týmto vyjadrením, podal vyjadrenie k dovolaniu žalovanej až po uplynutí lehoty na to určenej, čo podľa § 436 ods. 3 C. s. p. znamená, že na takéto oneskorene podané vyjadrenie nemôže dovolací súd prihliadať a ani v súvislosti s ním priznať žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.